Vianočné menu v Prešporku tvorilo šesť a viac chodov, nechýbala ryba
Vianočné menu v prešporku tvorilo šesť a viac chodov, nechýbala ryba - ryba_vyprazana
Kapustnica, šošovicová polievka, halászlé, vyprážaná ryba, majonézový šalát, ale aj fazulačka či pupáky sú v mnohých rodinách súčasťou vianočnej večere. V Prešporku kedysi stolovali až pri dvanástich chodoch.
„Štedrá večera pozostávala najmä z lokálnych surovín. Aj v Prešporku bolo chodov minimálne šesť a maximálne dvanásť. Ale keď hovoríme, že ich bolo dvanásť, tak to znamená, že navarené bolo presne toľko, aby si každý člen rodiny mohol dať tak za lyžičku. Šlo skôr o symboliku,“ hovorí o štedrovečerných zvykoch etnologička Katarína Nádaská.
V Prešporku na štedrovečernom stole dominovali najmä strukoviny či obilniny a z nich uvarené kaše. Fazuľová, šošovicová, ale aj ovsená kaša mala svoje miesto. V minulosti bola súčasťou štedrovečerného menu aj tzv. Ježiškova kaša, ktorá je dodnes obľúbeným jedlom nielen detí, ale aj dospelých. Ježiškova kaša je totiž starý názov pre krupicovú kašu.
Štedrovečerná večera sa aj v Prešporku začínala oblátkami s medom a cesnakom. Druhým chodom bola vianočná, najčastejšie kapustová polievka. V oblasti Podunajska sa namiesto kapustovej varievala rybacia polievka, známa ako halászlé. Vianočná polievka sa líšila v domácnostiach evanjelických, kde mohla byť aj s mäsom, a napríklad v katolíckych rodinách, kde sa držal pôst, bola vegetariánska.
„Ryby sa konzumovali už od začiatku stredoveku ako pôstne jedlo, čiže aj ľudia, ktorí držali na Štedrý deň pôst, mohli konzumovať rybu. Ryba sa teda síce konzumovala, ale ako varená či pečená, určite nie vyprážaná. Veľmi časté boli napríklad haringy, ktoré boli solené, alebo ryby, ktoré sa lovili priamo v Dunaji. Aj tieto ryby sa upravovali klasickým spôsobom, teda najmä pečením,“ vysvetlila tradíciu ryby na vianočnom stole Katarína Nádaská. Vyprážané rybie mäso do našich končín prišlo až v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy znakom bohatstva a blahobytu boli práve vyprážané jedlá.
Na Štedrý deň dodnes býva prísny pôst. Do dnešného dňa sa tradične raňajkuje vianočná buchta s čiernou kávou alebo s čajom. Obedovala sa medom sladená vianočná pôstna polievka z jablčných a hruškových štiepok, sušených sliviek, hrozienok a fíg. Potom prišli na stôl vianočné záviny, najmä makovník a orechovník.
Na Štedrý večer sa patrilo jesť mäso beznohé, na Kristovo narodenie dvojnohé a na Deň svätého Štefana štvornohé. Má to byť ryba, vták a domáce či divé zviera. Bývalo v Prešporku dobrým zvykom zaklať medzi Dňom svätého Štefana a Silvestrom prasiatko. Potom mohla byť bohatá aj silvestrovská zabíjačková večera, aj novoročný obed.
(brn)