NÁZOR: Aj prokurátor je len človek, tiež sa môže mýliť

Na rokovaní miestneho zastupiteľstva v Dúbravke 18. februára 2014 v rámci prijímania rozpočtu prijali poslanci uznesenie č.364/2014 časť A.1.1. o pozastavení financovania vydávania „Dúbravského spravodajcu“ a presunutí peňazí do rezervného fondu. Prečo tak urobili?

1. V roku 2010 mala mestská časť na fondových účtoch 18 miliónov 1,8 milióna eur, ktoré slúžili ako ochranný vankúš pre Dúbravku, začiatkom roku 2014 už len 693-tisíc. Mnohí poslanci často prichádzali do sporov so starostom ohľadom výdavkov obce. Na jednej strane starosta odmietal vyššie dotácie pre kultúru, šport, výstavbu športovej haly, na druhej strane v mestskej časti boli výberové konania na opravy chodníkov, ciest, budov a často boli vysúťažené ceny veľmi vysoké a mnohé z nich aj nekvalitne urobené, ale zaplatené. Suma 42-tisíc na ročné financovanie 11 čísel sa preto mala presunúť do rezervného fondu a časť z nej na prípadnú rekonštrukciu detského ihriska alebo iné nevyhnutné náklady, napr. na havárie.

2. Mesačník „Dúbravský spravodajca“ bol novinami jedného človeka a jeho vybraných prispievateľov. Svedčí o tom aj jedna z odpovedí, ktoré dostal člen mediálnej komisie Marcel Burkert na otázku: „Či je zo strany starostu, resp. MÚ Bratislava- Dúbravka zabezpečená pluralita názorov a právo na odpoveď v Dúbravskom spravodajcovi, a ak áno, akým spôsobom, keďže, ako sa uvádza v stanovisku MÚ, mediálna komisia je iba poradným, konzultačným a servisným orgánom.“ Odpoveď šéfredaktora DS: „Šéfredaktor má okrem povinností aj práva, napríklad principiálne rozhoduje o obsahu, má právo nezaradiť, resp. upraviť príspevok – bežná prax vo svete žurnalistiky. Mediálna komisia má (len) poradný charakter. V pracovnej zmluve šéfredaktora DS stojí, že podlieha nie mediálnej komisii, ale p. starostovi, ktorému zodpovedá aj za obsah. Žiaden poradný orgán si nemôže nárokovať s tým, aby príkazy šéfredaktor musel plniť a za ne zodpovedať“. O tom, že je to tak, svedčí aj fakt, že mediálna komisia, uvedená v tiráži novín, videla mesačník prvýkrát často až vo svojich schránkach.

Vráťme sa k uzneseniu. Starosta podľa svojho práva uznesenie nepodpísal. Zákon hovorí, že takýto krok môže starosta urobiť v prípade, ak je prijaté uznesenie v rozpore so zákonom alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Tu zostávala starostovi jediná možnosť, a to tvrdiť, že uznesenie je pre obec zjavne nevýhodné.

Podľa litery zákona majú poslanci možnosť opätovne potvrdiť pozastavené uznesenie, ak ho prijmú tri pätiny poslancov. V prípade Dúbravky 16 poslancov. Mimoriadne zasadnutie k tomuto bodu bolo 18. 3. 2014 a z prítomných 23 poslancov za potvrdenie uznesenia hlasovalo 18 poslancov, 1 bol proti a 4 sa zdržali. Tým bolo uznesenie definitívne prijaté.

Starosta sa neuspokojil s hlasovaním poslancov ako zástupcov občanov a podal sťažnosť na prokuratúru. Zo sťažnosti sa dozvedáme, čo si predstavuje pod pojmom „pre obec zjavne nevýhodné“. Podľa starostu Ing. Jána Sandtnera je pre obec „zjavne nevýhodné, že dôjde k zániku bezodplatného komunikačného prostriedku mestskej časti slúžiaceho na informáciu občanov Dúbravky o činnosti mestskej časti, miestneho úradu, rokovaní miestneho zastupiteľstva a o spoločenskom, kultúrnom a športovom dianí v mestskej časti“. Starosta akosi zabudol prokuratúru oboznámiť, že tento bezodplatný komunikačný prostriedok pre obec, ktorej je starostom, vôbec nie je bezodplatný, ale, naopak, pre potreby obce predražený. Starosta zjavne úmyselne ignoruje skutočnosť, že v Dúbravke máme vlastnú televíziu, MČ má vlastnú webovú stránku, po celej Dúbravke sú dostupné úradné tabule, Dom kultúry vydáva svoj informačný bulletin, Dúbravka je aj na facebooku. Teda argument o informovanosti občanov je evidentne zástupný problém. Poslanci chápu, že najmä starší občania sú zvyknutí na svoje noviny, boli a sú ochotní rokovať s pánom starostom o financovaní mesačníka. Pán starosta na ich ponuky nereaguje.

Argumentáciu pána starostu o zjavnej nevýhodnosti prevzala aj okresná prokurátorka Bratislava IV JUDr. M. Smolková a jej protest sa dostal na júnové zastupiteľstvo. Keďže sa s ním poslanci nemohli podrobne oboznámiť, bol z rokovania stiahnutý.

Ak poslanci posúdia, že prostriedky, ktoré obec vydáva na predražené noviny, môže použiť na opravu strechy základnej školy, detského ihriska alebo materskej školy, majú na to právo dané zákonom. Nikde v proteste prokurátorky, ktorá cituje 4 zákony a organizačný poriadok MČ rozpísaný na piatich stranách, sme nenašli citáciu zákona, ktorý prikazuje mestskej časti vydávať noviny. Vydávať ich môže – ale aj nemusí.

Poslanci v zmysle zákona 369/90 Z.z. majú právo (povinnosť) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, schvaľovať rozpočet obce, jeho zmeny, kontrolovať čerpanie a schvaľovať záverečný účet. Pri svojom rozhodovaní sú zodpovední svojim voličom a svojmu svedomiu.

Marcel Burkert, Albert Liptovský, Martin Zaťovič

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.