Dobro nemá byť páchané proti vôli ľudí

Často sa stretávame s tým, že zástupcovia ľudu na štátnej či lokálnej úrovni obhajujú svoje činy verejným záujmom. Vraj to je pre dobro občanov. Odkiaľ vedia, čo občan chce a čo považuje za dobré a lepšie riešenie, zvyčajne neprezradia. Časom vyjde najavo, že to dobro nebolo skutočné, ale len akési domnelé.

Starostka Starého Mesta pred poldruha rokom rozhodla, že školské jedálne prenajme súkromnej firme. Zabudla to však povedať rodičom detí, ktoré sú stravníkmi týchto školských jedální. Rozhorčenie oteckov a mamičiek bolo oprávnené, starostka od páchania  dobra na Staromešťanoch upustila, faktúru za zorganizovanie súťaže, ktorú si zmyslela urobiť, však nechala zaplatiť aj rodičom staromestských školákov.

Podobne sa tá istá starostka rozhodla urobiť dobre obyvateľom Medenej a priľahlých ulíc, keď pre uzávierku Štúrovej ulice nechala „otočiť“ časť Medenej. Vraj chcela obyvateľov ulice uchrániť pred nežiaducim tranzitom. Tí, keď sa chcú dostať autom za roh domu, musia obísť desať a viac obytných blokov.

Kde sa berie vo volených zástupcoch ľudu ten pocit výnimočnosti, že najlepšie vedia, čo ľudia chcú a čo je pre ich dobré, keď sa ich na to ani len nespýtajú? Žiadne dobro nemá byť páchané proti vôli ľudí.

Radoslav Števčík
SLOVO K VECI

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.