NÁZOR: Stratený bratislavský bulvár Štefánikova
Názor: stratený bratislavský bulvár štefánikova - micik_jan
Štefánikova ulica bola na začiatku 19. storočia prašnou cestou do bratislavských vinohradov a ďalej na Záhorie. Po tejto ceste ľudia z okolitých dedín vozili svoj tovar na trhovisko a majer na okraji Bratislavy, ktorý dnes všetci poznáme ako trhovisko na Žilinskej ulici.
V polovici 19. storočia bola dostavaná parná železnica a potreba spojiť Hlavnú stanicu s mestom umožnila v krátkej dobe Štefánikovej ulici stať sa jednou z najvýznamnejších ulíc Nového Mesta bratislavského (Neustadt) alebo ináč nazývaného aj Kvetná dolina, ľudovo Blumentál podľa historika Tivadara Ortvaya.
Jej pôvodný názov bol Štefániina ulica (Stefánia út, Stephaniastraße), na počesť manželky korunného princa Rudolfa, belgickej princeznej Štefánie. Hlavná výstavba ulice prebiehala v období druhej polovice 19. storočia a boli na nej realizované také architektonické skvosty ako Pistoriho palác (rovnaký autor ako romantická prestavba bojnického zámku), Karáčiho palác, Grasalkovičov palác, dom rukavičkára Swetlíka, na mieste pôvodných palfiovských pivníc vyrástlo sídlo rodiny Palugyay a mnoho ďalších. Len na porovnanie vzťahov ku kultúrnemu dedičstvu. V rovnakom období, s rovnakými autormi a remeselníkmi bolo postavených niekoľko mestských bulvárov vo Viedni, ktoré sú dnes súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO.
Roku 1895 bola na Štefánikovej zavedená električka a týmto sa začala písať história električkovej dopravy v Bratislave. Už len pre toto všetko by mala byť táto časť mesta prirodzenou súčasťou historického centra. No nestalo sa tak. Táto trať tam zotrvala do roku 1979, kedy bola odstránená kvôli stavbe metra, ktorá sa nikdy nezrealizovala. A od tej doby trvá stav, kedy tento najvýznamnejší a jediný Bratislavský bulvár bol zdegradovaný na čisto dopravnú funkciu bez využitia potenciálu historicky cenných budov. Tieto sú devastované prehustenou automobilovou dopravou, premávkou nízko kapacitných autobusov a trolejbusov. Pričom takto organizovaná doprava predstavuje aj veľkú environmentálnu záťaž.
Priečna os nesplnila pôvodné očakávania a vytváranie priestoru pre viac a viac áut na úkor koľajovej dopravy bolo fatálnou chybou dopravného plánovania, za ktorú trpíme dodnes. Pre verejnosť sa ako dôvod zrušenia trate na Štefánikovej udával negatívny vplyv otrasov spôsobených jazdou električiek na okolité budovy. Tieto problémy však treba pripísať zlému technickému stavu, a nie električkovej doprave. Samozrejme, bolo lacnejšie a jednoduchšie trať zlikvidovať ako riešiť hlučnosť. V tej dobe navyše neboli k dispozícii moderné metódy na odstraňovanie hlučnosti tratí.
A pritom je tu cesta, ktorou by sa toto mesto pri troche dobrej vôle mohlo vydať- existujú príklady, ktoré túto symbiózu kultúry, historickej pamäte a prírody potvrdzujú. . Mňa osobne veľmi fascinovali ulice miest západného sveta súce na to aby sme sa od ich príkladov učili. Vzorom takto dobre organizovaných riešení môžu byť napríklad ulice francúzskeho Nantes, ktoré vytvorilo také kvalitné podmienky na život svojich občanov, že získalo ocenenie European Green Capital Award. Mesto, ktoré dokázalo spojiť život ľudí s prírodou, rešpektovať historické korene, integrovať hromadnú dopravu a vytvoriť tak najlepšie miesto na život ľudí v meste.
Prenesene do Bratislavy, v kontexte rekonštrukcie Štúrovej ulice, Starého mosta a zavedením električkovej trate do Petržalky, sa zdá byť predstava, že sa na Štefánikovej ulici obnoví bulvár s električkovou traťou, ako východisko s najlepšou logikou. Zlepší tranzit a mobilitu ľudí medzi Hlavnou stanicou a Petržalkou, zredukuje automobilovú dopravu v historickom centre Bratislavy, spolu s obnovou zelene zníži environmentálnu záťaž a hlavne rozšíri historické a turistické centrum mesta.
Ján Mičík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.