NÁZOR: Poslanec nie je pán – je to sluha

Názor: poslanec nie je pán – je to sluha - micik_jan

Nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, základnou úlohou samosprávy vo vzťahu k občanovi - voličovi - je vytváranie komfortnej zóny. Inak povedané samospráva sa má správať tak, aby sme my voliči vedeli, že sa niekto o nás stará, pomáha nám, vie sa nás zastať a nepovezie sa na našom chrbte. Čakáme, že nám bude nápomocná v prípade, ak to budeme potrebovať. Naše mesto a jeho zastupiteľstvo sa má postarať o miesto, v ktorom žijeme, vychovávame deti a starať sa o seniorov, tak, ako najlepšie vie, a v našom záujme, nie v cudzom.

V súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami sa natíska čoraz intenzívnejšie otázka, čo a kto pre svojich voličov spravil a kto sa len flákal . Na sklonku volebného obdobia býva vo vyspelých demokraciách dobrým zvykom, že poslanci predkladajú voličom odpočet svojej práce a reálny dosah ich činnosti na komunitu. Voliči by takýto odpočet mali žiadať a svojim zástupcom v samospráve nastaviť vlastné zrkadlo. Na druhej strane zástupcovia, ktorí za to stoja, by nemali mať problém tento účet predložiť. A práve v tejto chvíli mám niekedy pocit, že komunálna politika začína strácať to, čo na svoj výkon potrebuje. V prvom rade - zdravý sedliacky rozum, takí potrebný na riešenie obyčajných problémov spojených so životom obyvateľov. Jednotlivci, ktorí sa cítia povolaní, si musia uvedomiť pár dôležitých vecí súvisiacich s napĺňaním ambície zastupovať svojich susedov. Ten najdôležitejší je ukrytý už v názve funkcie: poslanec - zastupiteľ.

Ak to mám zhrnúť jednoduchšie, tak poslanec je poslaný zastupovať svojich susedov, nie im vládnuť. Má dobre a v prospech celku spravovať spoločný majetok, nie ho rozkrádať. Jedna vec je sľubovať v kampani, akým poslancom by som chcel byť, no druhá vec sú jeho následné skutky. Po zvolení bude osoba vo verejnej funkcii reprezentovať komunitu najbližšie 4 roky a každý deň bude musieť vyjsť na ulicu a pozerať sa voličom do očí. Za všetko skúsim uviesť jeden prípad funkčnej spolupráce mestskej polície, súkromnej odťahovacej služby a bonzákov, ktorí jej pomáhajú. Ak máte problém so spaním kvôli diskotéke, tak sa veľmi nepretrhnú prísť to riešiť. Ak vám však môžu odtiahnuť auto spred domu, ktoré nikomu nezavadzia, tak neváhajú ani chvíľu a už vás vezú do Petržalky. Ak má byť toto služba spoločnosti, ďakujem, neprosím. Pritom nastaviť systém nie je až také ťažké, ale to by nesmel chýbať v rozhodovaní aj verejný záujem. Skrátka, v súčasnosti politika skôr podlieha záujmom silnejších jedincov ako nášmu spoločnému cieľu lepšie žiť.

Našťastie je v Bratislave dosť angažovaných ľudí, ktorí sa rozhodli veci meniť a ukázať, ako môže fungovať komunita v meste. A mnohokrát nahrádza samosprávu a supluje jej nečinnosť. Napríklad snaha o oživenie Kapitulskej ulice a Kapitulske dvory, susedské guláše a vianočné punče na Štefánikovej ulici, vybudovanie, údržba a úprava pietneho miesta najväčšieho leteckého nešťastia v histórii Československa vôbec na Sakrakopci a veľa podobných. Ich spoločným menovateľom je to, čo nás posúva ako spoločnosť, nielen jednotlivca. Niečo, čo je spoločnou myšlienkou, niečo, čo nás vie spojiť mimo naše osobné záujmy a nie je z toho, ako sa hovorí, len vlastný vývar.

Ján Mičík, aktívny Staromešťan

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.