NÁZOR: Skúste sa prejsť po Bratislave so zatvorenými očami...

Názor: skúste sa prejsť po bratislave so zatvorenými očami... - augustinic_katarina

Pre mnohých z nás je to absolútne nepredstaviteľná skutočnosť - nič nevidieť alebo len veľmi málo. Tma. Všade dookola. Práve zrak považujeme za najdôležitejší ľudský zmysel. Naozaj si skúste predstaviť, že nič nevidíte a pohybujete sa v priestore, v existujúcej premávke, že potrebujete nastúpiť do správneho autobusu alebo vojsť do správneho úradu. A tak si pramálo vieme predstaviť všetky úskalia, ktoré život bez zraku prináša.

Dnes už síce existujú rôzne dopravno-výchovné akcie ako Deň bielej palice, ale to nevidiacim a slabozrakým nejak výrazne napríklad orientáciu v meste nezľahčuje. A pri tom niekedy stačí tak málo. Napríklad taká banálna vec, ako sú akustické odpovedače. Nevidiaci stlačí tlačidlo na svojom prijímači, ktorý je, mimochodom, zdravotnícka pomôcka, a dozvie sa, kde sa nachádza a kam má ísť. Ale to len v tom prípade, že je v blízkosti nainštalovaný akustický odpovedač. Na Slovensku povoľuje takéto zariadenie zákon od roku 2002, no po desiatich rokoch ich nájdete iba v pár nákupných centrách. Chýbajú v nemocniciach, ale aj mestských organizáciách či v hromadnej doprave.

Nevidiaci, ktorý stojí s vodiacim psom na zastávke, je mnohokrát odkázaný na ochotu ľudí okolo seba alebo vodiča, aby sa dozvedel, aké číslo spoja má pred sebou. A bohužiaľ sa stáva, že stojí a stojí a vozidlá hromadnej dopravy prichádzajú a odchádzajú. Akustický odpovedač je zariadenie, ktoré mu túto informáciu poskytne. Na to, aby to celé fungovalo, musí mať Dopravný podnik zariadenia vo svojich prostriedkoch. Mesto ich musí inštalovať na svojich zastávkach, budovách, úradoch a významných miestach. V Česku sa tento model osvedčil. U nás je výhovorka jasná, nie sú peniaze. Hovoríme o sume zhruba 500 eur, čo pri sumách dopravných prostriedkov a nákladných rekonštrukciách budov nie je horibilná čiastka.

Mňa s týmto problémom oslovil pán Teplanský, ktorý je vidiaci, ale napriek tomu veľký bojovník za skvalitnenie života nevidiacich. Snaží sa niekoľko rokov búchať na rôzne povolané dvere a kompetentným otvárať oči. Zatiaľ však bez väčších úspechov. Možno je to tým, že kým sami nepocítime, čo je to večná tma, tak ostávame ľahostajní k nevyhnutnostiam iných.

Ale nechcem byť úplne pesimistická, pretože sa ľady predsa pohli. Dosiahli sme, že odpovedače budú v nových električkách a trolejbusoch, ktoré budú čoskoro v uliciach Bratislavy. A verím, že trend bude jasný a časom budú všetky prostriedky verejnej dopravy vybavené týmito zariadeniami. Zároveň sa nám podarilo zaviazať primátora a jeho úrad, aby ich inštaloval pri každej rekonštrukcii budovy, zastávky a verejného priestranstva. A verím, že sa toto uznesenie bude dodržiavať. A, samozrejme, naša iniciatíva bude pokračovať aj smerom k našim zákonodarcom v NR SR, ktorí, dúfam, neostanú „slepí“ k tomuto problému. Veď stačí tak málo, vcítiť sa do kože nevidiaceho, resp. slabozrakého, len zavrieť oči a vykročiť.

Katarína Augustinič,
mestská poslankyňa za mestskú časť Bratislava – Nové Mesto

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.