Peniaze na chudobu chudobným nejdú

Hovorí sa, že kultúrna úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako sa správa voči najslabším členom. Nech mi čitatelia odpustia, ale dnes nebudem písať o neprispôsobivých alebo vylúčených vrstvách obyvateľov Slovenska.

Náš sociálny systém je nastavený tak, že do chudoby sa prepadávajú tí, ktorí celý život pracovali a odvádzali dane a odvody. Majú iba tú „vinu“, že tak robili za bývalého režimu. Pochopte ma, že som sa priamo rozzúrila nad článkom v Pravde od pomerne mladého autora z INEKO, ktorý rozsiahlo uvažoval o možnosti zdaniť dôchodky. Ba aj o možnosti zaťažiť ich odvodmi do zdravotnej poisťovne. Koľko by to vraj prinieslo miliónov do štátneho rozpočtu a do úbohých zdravotných poisťovní. Vysoko vedecky pritom uvádzal, že okrem Slovenska, Česka a ešte nejakej postkomunistickej zeme všade takáto daň a odvody existujú. Akosi pozabudol uviesť, aké sú minimálne dôchodky v tých zemiach, kde takáto daň existuje.

Nie som pracovníčkou vedeckej inštitúcie. Po „nežnej“ som bola iba ústrednou riaditeľkou SOI posledných päť rokov pred odchodom do dôchodku. Patrím k starobným dôchodcom, ktorých poškodila slávna reforma jedného z „elitných“ ministrov ponovembrovej vlády. Psina je, že už spĺňam podmienky pre nakupovanie v tzv. sociálnych obchodoch. Hurá! To sme chceli. Či nie?

Že som akási zatrpknutá? Ani nie. Len ma štve, že dávame obrovské európske peniaze na odstránenie chudoby, ktorá v skutočnosti chudobou ani nie je. A to len preto, lebo ani jedna vláda sa neopováži povedať, že „kráľ je nahý“. Veľká väčšina tzv. neprispôsobivých iba jednoducho nevie hospodáriť s peniazmi a stále natŕča ruky.

Žila som 18 rokov v dome s takýmito občanmi. Po dávky sa išlo vo veľkom štýle, potom bol „bašavel“ na úrovni, a keď bola „sociálka“ fuč, išlo sa nadávať, prípadne kradnúť. A hrať na city „gadžov“, že deti nemajú čo jesť. Aj mne je ľúto detí, ale odpusťte, pomaly ľutujem aj seba.

Od nás sa stále žiada solidarita a každá vláda (keď je vo finančných suchotách) siahne najskôr na prostriedky pre dôchodcov. Vraj nech nám prispievajú deti! Ale čo ak niekto deti nemá? Na vrátach jedného z cintorínov je napísané: Čo ste vy - boli sme aj my. Čo sme my - budete aj vy. Čas je nemilosrdný, už zajtra dostihne aj vás, milí 30 - 40-roční. Možno budete mať o chlp lepšie dôchodky. Ale veľmi by som sa na to nespoliehala! Prosím, brzdite.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.