NÁZOR: Pouličné žobranie ako biznis?

Názor: pouličné obranie ako biznis? - notabene

V dnešnej dobe sa bežne v uliciach stretávame s fenoménom, ktorý pôsobí silne na istú časť nášho ja a tou sú emócie – súcit. Ľútosť a spolupatričnosť nami lomcujú pri pohľade na tých, ktorí sú menej šťastní ako my. Máme akýsi vnútorný pocit zodpovednosti pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Veď koniec koncov sme ľudia. V posledných rokoch akoby sa však s bezdomovcami a žobrákmi vrece roztrhlo. Je to kvôli tomu, že nemali šťastie? Alebo im náš štát nedokáže zabezpečiť základné potreby? Každý z nich má svoj osud.

Vidíme iba následok, nepoznáme pôvodcu. Čo v skutočnosti vidíme? Sú to naozaj ľudia, ktorí majú napriek skutočnej snahe v živote smolu, alebo je to len ďalšia forma prostitúcie? Ako zistíte, či ten, kto od vás na križovatke cestou do práce alebo s hrnčekom v podchode pýta drobné na jedlo, je skutočne odkázaný na pomoc, alebo len čistý a veľmi dobre organizovaný klan, ktorý presne vie, na ktorú strunu vám má zahrať? My, ktorí nemáme podobné existenčné problémy, cítime oprávnenú zodpovednosť a chceme pomáhať. Lenže tu nastupuje zmysel pre spravodlivosť.

Chcem pomáhať osobám, ktoré to potrebujú, ale iba v prípade, že vidím snahu. Nech je akákoľvek malá, má svoju hodnotu. Mám svojich dvoch predajcov časopisov Nota Bene, ktorým ochotne a rád dám oveľa viac, ako je cena časopisu. Pretože ich vidím v reflexných vestách stáť na tom jednom mieste každý deň, či je teplo, alebo treskúca zima. Vidím, že niečo robia, že sa snažia a to ja mám rád. Som rád, keď sa jednotlivec snaží, aj keď má možno pocit beznádeje. Nevzdáva sa a to je hlavné.

Na druhej strane máme žobrákov, ktorí vás pokojne zastavia aj niekoľkokrát denne s tou istou vetou a požiadavkou. Jednoducho vás svojím spôsobom obťažujú. Mnohokrát sa veľmi nebezpečne motajú po križovatkách, opakujú naučené formulky a nie sú nikde registrovaní. Väčšinou nevedia ani len po slovensky. Ako teda vieme, že nejde iba o veľmi dobre zorganizovaný podfuk na naše city? Organizované skupiny zo zahraničia, ktoré združujú a ovládajú ľudí z ulice, fungujú presne na princípoch prostitúcie. Pasák ráno vyšle svojich žobrákov do ulíc, my sa zľutujeme nad ich osudom, a večer vyzbiera lup. Oni dostanú možno nocľah, najesť, napiť a môžu ísť ďalej. Stačí, ak si spomeniete na oskarový film Slumdog Millionaire. Presne tak to funguje.

Ja prispievam tým, ktorí sú riadne označení, teda majú svoje číslo. Koniec koncov, ako pri každej charitatívnej činnosti, najlepšie je darovať tomu, koho poznáme, vidíme, je nám známy a my vieme, že našich pár drobných skutočne splní svoj účel. Inak sú to iba peniaze, ktoré naďalej poháňajú špinavý biznis so žobrákmi, pre ktorých ani napriek vášmu príspevku neexistuje cesta von, pretože to, čo im dáte, im nakoniec nezostane. Zamyslime sa preto na účelovosťou nášho pocitu zodpovednosti a dávajme tam, kde to má naozaj zmysel.

Miro Barcaj, NOVA Bratislava

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.