Mestskí úradníci dali vysadiť kvety, ktoré sa však nemusia dožiť jari
Mestskí úradníci dali vysadiť kvety, ktoré sa však nemusia dožiť jari - rastliny_suchomilne1
Bratislavská samospráva na konci minulého roka zrevitalizovala kvetinové záhony na Hodžovom námestí, Kamennom námestí a pred Starou tržnicou. Na výsadbu necelých štyroch tisíc rastlín minula takmer 29-tisíc eur. Podľa odborníkov sa rastliny v zime vysádzať nemajú, väčšina z nich totiž vplyvom teplôt pod nulou zamrzne.
Keď sme sa pýtali botanikov, čo si myslia o vysádzaní rastlín počas novembra a decembra 2013, zhodli sa, že na výsadbu rozhodne nebol zvolený správny čas. „Termín realizácie bol limitovaný návrhom na odpredaj Kamenného námestia. Koncom októbra bol tento návrh stiahnutý z mestského zastupiteľstva. Aj na základe tohto sme sa rozhodli oživiť Kamenné námestie,“ uviedol hovorca bratislavského magistrátu Stanislav Ščepán. Dodal, že výberom suchomilných trvaliek a tráv sa pokúsili oživiť verejný priestor od jari do jesene, pričom na jar plánujú na Kamennom námestí osadiť i lavičky.
„Rastliny sa majú vysádzať na jar, keď už je teplo a nehrozia dlhodobé mrazy,“ uviedol vedecký pracovník Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied Marek Slovák. Na otázku ohľadne ceny viacerí odborníci reagovali, že ide o astronomickú sumu, pýtali sa nás, či v Bratislave vysadili státisíce kvetov na každej ulici, dokonca si niektorí mysleli, že si robíme žarty. Výsadba 4000 rastlín za 29-tisíc eur sa zdá byť prehnaná. Navyše vysadením v zime ide podľa odborníkov i Bratislavčanov o vyhodené peniaze.
Magistrát nechala na troch bratislavských námestiach vysadiť 20 druhov rastlín, napríklad levanduľu, astru či echinaceu. Ivana Fialová, Marek Slovák i Viera Feráková z Botanického ústavu SAV potvrdili, že v rámci suchomilných trvaliek ide o správne zvolené druhy rastlín. „Vždyzelené, prípadne v zime kvitnúce druhy či nejaké odolné trávy a jarné cibuľoviny by sa mohli vo vegetačnom období doplniť najskôr sirôtkami či prvosienkami, a až neskôr rôznymi letničkami. V závesných nádobách sú osvedčené muškáty. Vlani na Kamennom námestí sortiment v betónových kontajneroch inovovali, ale údržba bola mizerná,“ uviedla botanička Viera Feráková.
Na otázku, či by nebolo efektívnejšie v lete za sumu takmer 29-tisíc eur vysadiť v centre mesta letničky, nás hovorca magistrátu informoval, že „vzhľadom na nároky letničkových výsadieb sa jedná o výsadbu, ktorá nie je v dnešnej situácii pre mesto ekonomicky výhodná, aj z dôvodu šetrenia mestských výdavkov.“
Vysadením rastlín počas zimy však mnohé zamrzli a nezdá sa tak, že mestské výdavky sa ušetrili. Podľa magistrátnych pracovníkov je na starostlivosť o letničky potrebných viac peňazí, pretože sú náchylné na sucho, hnojenie a ide o jednoročné záhony. Za výhodu vysadenia trvaliek na konci roka 2013 považuje mesto najmä trvácnosť.
„Aj na základe toho sa mesto rozhodlo investovať finančné prostriedky efektívnejšie, a to do skrášlenia verejného priestoru s dlhodobejším efektom. Výsadbou letničkových záhonov, respektíve závesných letničkových košov by dochádzalo ku každoročnému navyšovaniu finančných prostriedkov,“ uviedol Ščepán.
Výsadba by možno efektívnejšia bola, keby sa rastliny sadili na jar, a nie v zime.
(mch)
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.