Úradník má mať vzťah k mestu, ktoré ho živí

Nedávno Bratislavčanov pobúril nelegálny výrub lesa na Kolibe. Akýsi špekulanti výmenou hory kdesi v Handlovej dostali od štátu lukratívny porast v hlavnom meste. Nie však na prechádzky lesom, ale podľa všetkého na výstavbu. Úradník bratislavského lesného úradu im dal súhlas na výrub, čo bez zábran využili a po hore zostalo len rúbanisko.

V rámci reformy verejnej správy vláda lesný úrad zrušila a úradníka prepustila. A ten sa pobral domov kdesi do Sniny. Nad tým zostáva rozum stáť, ako sa mohol stať prednostom lesného úradu v Bratislave prišelec zo Sniny, čo k tomuto mestu nemá žiadny vzťah, ani zábrany rozhodnúť o ďalšej jazve na jeho zelenej tvári. Tak sa aj stalo. Koliba prišla o hektáre zdravého lesa, ktorého hodnota sa šplhá cez pol milióna eur.

Kedysi v tomto meste nebolo mysliteľné, aby o ňom mohli rozhodovať privandrovalci. O Prešporku rozhodovali len Prešporáci. Ako napokon v každom meste, kde hlavné slovo mali staré rody, ktoré mesto vybudovali. Inak to nie je ani vo svete, o živote komunity rozhodujú ľudia, ktorí v nej žijú trvalo a nechodia tam len na týždňovky. U nás je to však naruby.

Minister vnútra sa hotuje v rámci reformy štátnej správy rozdeliť funkcie na odborné a politické. Mohol by však myslieť aj na to, aby okrem odbornosti či politického trička, mali štátni úradníci aj lokálny rozmer, aby boli s miestom svojho úradného pôsobenia trochu zrastení. To isté platí aj pre úradníkov samosprávy. Aby sem viac nechodili na týždňovky a neprznili toto mesto. Aby každý bratislavský úradník mal aspoň trochu kladný vzťah k mestu, ktoré ho živí.

Radoslav Števčík
SLOVO K VECI

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.