Devínska Kobyla – ohlodávaný skvost
Devínska kobyla – ohlodávaný skvost - kobyla_sandberg
Devínska Kobyla je výnimočnou geologickou, biologickou a tiež paleontologickou a historickou lokalitou v najtesnejšej blízkosti veľkej mestskej aglomerácie. Na jej úpätí ležia štyri mestské časti: Devínska Nová Ves, Dúbravka, Devín a Karlova Ves.
Predstavuje unikátnu ukážku prechodu stepnej flóry a fauny do zóny listnatého stredoeurópskeho lesa. Masív Devínskej Kobyly ponúka priestor pre viacero pozoruhodných miest: nachádza sa na nej aj známe paleontologické nálezisko stredoeurópskeho významu Sandberg, viacero archeologických nálezísk a tiež prírodná rezervácia na jej západných svahoch. Ani osídlenia okolo – napriek panelákovej výstavbe – nestratili úplne dedinskú malebnosť. Devínska Kobyla bola aj jedným z prvých centier prímestskej rekreačnej turistiky (Tavarikova osada) na Slovensku a tiež počiatkov slovenského trampingu (osady Beduíni, Partia veselých a Aku-aku). Geológovia nazývajú Devínsku Kobylu aj „klenotnicou rozmanitosti geologických javov“.
Pre Bratislavčanov bola a je Devínska Kobyla priestorom nenáročnej turistiky, prechádzok a rozjímania. Do začiatku sedemdesiatych rokov zostávala v pomerne udržateľnom stave prekvapivo dobre zachovalej „divočiny“ v blízkosti veľkého mesta, čo je európsky unikát. Stav sa začal meniť dobudovaním sídlisk v Karlovej vsi a Dúbravke. V osemdesiatych rokoch k nim pribudla výstavba v Devínskej Novej Vsi.
A v súčasnosti tento trend pokračuje- mestská a predmestská zástavba už doslova ohlodáva Devínsku Kobylu zo všetkých strán a jej prirodzený prírodný areál sa každoročne zmenšuje. Minimálne dočasne sa občianskym aktivistom podarilo zachrániť Kráľovu horu nad Karlovou Vsou. Avšak nové projekty sa rozbiehajú v Devíne, Dúbravke i Devínskej Novej Vsi.
Tento proces dobre vidno napríklad z pristávajúceho lietadla a je to smutný pohľad. Azda je už načase toto negatívne smerovanie zastaviť. Devínska Kobyla potrebuje ochranu zo strany štátu, mesta a občanov – azda i v podobe zvýšenia stupňa ochrany, pretože režim chránenej krajinnej oblasti sa zdá byť nedostatočným. Inak z nej o niekoľko desaťročí nebude nič iné, len suchý pahorok pokrytý panelákmi a vilami, kde-tu s „lesom“ zaváľaným igelitkami s odpadom.
A taký osud si určite nezaslúži.
Daniel Šmihula, Bratislava
LIST ČITATEĽA
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.