Študenti riešia, ako možno ochrániť Sihoť

Bratislavskí vodári rozvíjajú spoluprácu s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity pri zabezpečení ochrany ostrova Sihoť, ktorý je najväčším zdrojom pitnej vody v Bratislave. Vysokoškoláci vyvíjajú senzori na detekciu pohybu, ktoré umožnili efektívnu ochranu ostrova.

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., nadviazala spoluprácu s Fakultou elektrotechniky a informatiky STU, aby zistila, aké sú možnosti ochrany vodného zdroja tak, aby na ostrov bol umožnený prístup verejnosti. Ako zdôraznil generálny riaditeľ BVS Radoslav Jakab, v minulosti vodári nemuseli vodný zdroj chrániť, pretože do roku 1989 bol v hraničnom pásme, kam bol vstup zakázaný, a potom zostal ešte niekoľko rokov pre verejnosť neznámy. V uplynulých rokoch však vzrástol záujem o Sihoť a vodári tak stoja pred dilemou, do akej miery je možné ostrov sprístupniť verejnosti. „Chápeme potreby komunity, ale naše poslanie je predovšetkým chrániť pitnú vodu,“ uviedol R. Jakab.

Chránený areál ostrova by podľa dekana FEI STU Gabriela Juhása mohol byť monitorovaný tak, aby detekoval vstup osôb do priestoru, odlíšil ľudí od zvierat a bol schopný posúdiť aj správanie človeka. „Či je štandardné, a môže to byť napríklad turista, alebo neštandardné a osoba je riziková pre vodný zdroj. Na jednej strane teda systém musí vyhodnotiť správanie človeka a na strane druhej v čo najväčšej možnej miere umožniť jeho slobodný pohyb v priestore,“ priblížil predmet výskumu G. Juhás.

BVS má na ostrove Sihoť s rozlohou 220 hektárov 46 studní a vyše 110 vrtov na monitorovanie kvality vody, ktoré je potrebné chrániť. So Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., vodári zvažujú možnosť obnovenia celoročného prietoku Karloveského ramena, ktoré je zanesené a časť roka je vyschnuté.

(ado)

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.