Zaslúžia si Bratislavčania prírodu?

Tak ako mnoho iných i ja sa rád prechádzam po okolí, zablúdim do blízkeho parku, či zájdem na bicykli na hrádzu. Vychutnávam si čaro lužných lesov i Bratislavského lesoparku.

Tvár Bratislavy sa za posledné roky výrazne zmenila. Ľudí a áut pribudlo, no Bratislavčanov naopak ubúda. Obyvatelia sa pomaly presúvajú do okrajových štvrtí a na vidiek, do mesta dochádzajú najmä za prácou a nákupmi. Vždy som si myslel, že mesto je tu pre ľudí. Dnes mám pocit, že prevahu získava jeho neživá časť. Stavebná činnosť je v rozmachu, buduje sa všetko - od bytov po sklenené megaakváriá. Rozvoj mesta je prirodzený, vývoj ľudí mi už taký nepripadá. Strácajú sa tí živo diskutujúci, stretávajúci sa a o všetko dianie zaujímajúci sa človiečikovia. Tep života sa zrýchľuje a kontakt s prostredím otupuje. Vďaka tomu veľkým investorom nerobí problém presadiť sa na úkor menších i väčších kúskov zelene. Výraz „park“ začína nadobúdať iný význam. Starých rozkošatených kráľov nahrádzajú drobní výrastkovia, mimomestské smrečky či v horšom prípade iba peňažná záplata. Petície narážajú na nezáujem občanov a naši zastupitelia sú často v nezávideniahodnej situácii, keď volia menšie zlo.

Bolo by naivné si myslieť, že sa to zrazu zmení a vyvarujeme sa opakovaniu chýb iných. Verím však, že tu bude čoraz viac ľudí, vďaka ktorým budú aj parky, že tu zostanú lužné lesy i lesopark. Možno prvými lastovičkami sú práve sa uskutočňujúce iniciatívy za záchranu Sadu Janka Kráľa a za prírodnú rezerváciu Pramene Vydrice.

Peter Mikloš, Bratislava

~ ~ ~

Smútok. To je jediný pocit, ktorý mám pri pohľade na to, čo sa deje v Bratislave. Nechávame si tu zastavať každý jeden kúsok voľnej plochy. Oznámenia o výstavbe nových mnohoposchodových vežiakov, štvrtí s nadštandardnými bytmi, čiernymi stavbami sú na každodennom poriadku.

Výstavba nového parku alebo čo i len revitalizácia už existujúcich parkov je na druhej strane veľmi sporadická. Chceme žiť obkolesení betónom bez štipky zelene a čerstvého vzduchu? Postup je jednoduchý: developerská firma si vyberie vhodnú lokalitu, požiada o povolenie, ak ho náhodou nedostane, párkrát sa odvolá, prípadne postaví stavbu na čierno, zaplatí smiešnu pokutu a už sa peniažky gúľajú do kapsy. My tu musíme žiť! Páni z veľkých developerských a stavebných firiem si užívajú na Kanárskych či iných ostrovoch obklopení zeleňou, ktorú vidíme iba v televízii. Načo by im bola zeleň v Bratislave.
Juraj Nagy, Bratislava
LIST ČITATEĽA