Aj takto sa dá postarať o bezdomovcov

Nedá mi, aby som sa nevyjadrila k tým zamrznutým bezdomovcom, po ktorých nevidím nijaké slzy a plač. Máme v útulku 140 psov, ale postele, a to len na noc, pre 80 ľudí. Má človek dnes menšiu hodnotu?

Z tlače som sa dozvedela, že jedna posteľ pre bezdomovca stojí 500-tisíc korún. Kdeže by sme teda, keď ich máme v Bratislave 2000, na to zobrali. Odporúčam kompetentným, aby si zašli do Žákoviec pri Kežmarku poučiť sa, kde jeden mladý kňaz žije s 240 bezdomovcami trvale, nielen na noc. A od štátu nedostal nič. Stavia s nimi budovy, zaviedol hospodárstvo. mal len tri podmienky: pracovať, nepiť a nerobiť žiadnu trestnú činnosť. Majú vlastnú kuchyňu, lekára, kravičky, kone a pre kuchyňu si dopestujú sami. Mnohí bezdomovci sa už mohli vrátiť do svojich rodín, mnohí začali ďalej študovať, mnohí vyštudovali zdravotnícku školu a opatrujú nevládnych. Ten mladý kňaz sa volá otec Marián Kuffa. V začiatkoch ho vyháňali z obce, keď videli, akí ľudia za ním chodia. Naháňali ho po súdoch za stavby, ale neodradilo ho to. Dnes majú dom pre vozičkárov, kde tí, čo predtým ľudom škodili, teraz chorým pomáhajú. Stavia i byty pre mladé rodiny, keďže má aj bezdomovcov z detských domovov, ktorých štát v osemnástich vyprevadil. Stavia aj dom pre tam zamestnané dievčatá. Jednoducho bez slov.
Florentína Slaninková, Nové Mesto
LIST ČITATEĽA