Železničný hluk náš každodenný

Mesto na rozdiel od vidieka má svoje špecifiká. V meste sa obvykle žije rýchlejšie, drahšie, menej zdravo, ale, žiaľ, i hlučnejšie. Známy výrok o tom, že ticho lieči, je pre život v meste takmer utópiou...

Problém, o ktorom chcem hovoriť, sa týka železničného hluku. Je súčasťou nášho mesta a bytostne sa dotýka obyvateľov prakticky všetkých mestských častí - Bratislavou totiž prechádza mnoho železničných tratí. Ako obyvateľka Ostredkov mám v blízkom susedstve trojkoľajovú železničnú trať, ktorá de facto oddeľuje územie Ostredkov od Trnávky. Kto býva v tejto časti, alebo ju aspoň pozná, ten veľmi dobre vie, že obytná zóna - či už paneláky na strane Ostredkov, alebo rodinné domy na strane Trnávky - sa tu začína len v nepatrnej vzdialenosti od spomínanej železnice, takpovediac čo by kameňom dohodil.

Touto trasou denne prechádzajú všetky typy vlakov. Frekvencia ich prejazdov je rôzna, ale za 24 hodín nám ich takmer pod oknami prejde niekoľko desiatok, a to sa opakuje 365 dní v roku. Čo z toho vyplýva? Obrovský hluk, ktorý, či už chceme alebo nechceme, musíme akceptovať a svojím spôsobom tolerovať. Je tu však ešte problém, ktorý sa nesmierne zväčšil hlavne v poslednom čase - a tým je výrazne preexponovaná výstražná zvuková signalizácia - jednoducho povedané „príšerné trúbenie".

Už samotná hlučnosť prechádzajúcich vlakov je veľmi vysoká. a tak v snahe prekričať ten hluk zvyšujeme intenzitu vlastného hovoreného slova, či pridávame zvuk na televízoroch, lebo ani plastové okná to nestačia tlmiť, nezriedka nám pritom vibrujú sklenené výplne dverí, či hrkoce porcelán vo vitrínke, o popukaných stenách a opadávajúcej omietke ani nehovoriac...

No v poslednom čase, akoby ani toto nestačilo, ešte nám život znepríjemňuje ďalšia neželaná zvuková novinka. Tá súvisí najmä so zavedením nových tzv. žltých vlakov, ktoré premávajú na trase Bratislava - Komárno, pričom každý prejazd rušňovodiči avizujú výrazným a nepríjemný trúbením - až by sa dalo povedať „pískaním" a verte mi, je to veľmi obťažujúce, keď to človek MUSÍ počúvať denne takmer v polhodinových intervaloch!

Iste, je chvályhodné, že sa konečne aj na našich železniciach zvýšila kvalita cestovania v podobe nových vlakov - sú pekné, moderné, pohodlné, zatiaľ čistučké, až na ten hluk...

Pýtam sa preto - je to naozaj nutné? Skutočne musia vlaky tak extrémne trúbiť? Samozrejme, chápem, je to otázka bezpečnosti, ale v rámci sídliska by nezaškodila istá miera ohľaduplnosti voči obyvateľom. Prichádzajúci vlak je predsa sám o sebe dosť hlučný na to, aby človek zaregistroval jeho prejazd a predpokladám, že okrem svetelnej signalizácie by stačilo aj krátke zvukové znamenie, ale silno pochybujem o tom, že je nutné súvislé trúbenie počas celého prejazdu traťou v dĺžke niekoľkých stoviek metrov!? A to dokonca nielen cez deň, ale často aj v nočných hodinách! Nie je to náhodou rušenie nočného pokoja?

Ing. Zuzana Tumová, Ružinov
LIST ČITATEĽA

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.