Novodobá Petržalka je tridsiatnička

Tento rok oslavuje Petržalka malé výročie. Práve v roku 1975 sa začala realizácia bytových objektov, známych panelákov. Spomínané sídlisko a ostatné súvisiace stavby boli rozčlenené do niekoľkých častí.

Postupne vznikli I - Háje, II - Lúky, III - Dvory (všetko komplexná bytová výstavba) a plánované boli zóny IV - Centrum, V - Šport, VI - vodohospodárske zariadenie a VVZ, VII - Severný priemyselný areál, VIII - Južný priemyselný areál a IX - osobitné funkcie. Zaujímavé boli aj plány s cestnou dopravou. Už v počiatku výstavby sa počítalo s prepojením oboch brehov Dunaja piatimi mostmi, tak ako je to dnes. Prístavný most sa začal stavať skôr, hlavne pre potrebu odklonu železnice a budovania obchvatu mesta, preto aj jeho pracovný názov bol Diaľnično-železničný most. Časť diaľnice rovnobežnej s Einsteinovou ulicou, mala byť v priestore dnešnej Incheby, Auparku a územia za Šustekovou ulicou prekrytá terasou. Zabezpečiť prepojenie severnej a južnej časti sídliska mali tri hlavné cestné koridory, logicky napojené na mosty. Postupom vznikla Panónska cesta napojená na Nový most a Dolnozemská cesta napojená v súčasnosti už na Prístavný most a Most Apollo. Sirotou ostal len Starý most. Stred Petržalky je dodnes nedostatočne prepojený. Tento problém mala riešiť stavba tretej cestnej osi, od križovatky Jantárovej a Rusovskej cesty, križovaním Romanovej ulice až po opätovné napojenie na Jantárovú cestu v križovatke s Kutlíkovou ulicou. Rovnaké územie bolo rezervované aj pre nosný dopravný systém. Celkový rozsah územia mal byť 3681 hektárov na počet skoro 150 000 obyvateľov.
Michal Milata, Bratislava
LIST ČITATEĽA