Cyklisti sú v Bratislave znevýhodňovaní

AD: AKO SA NA KORZE... (BN 22/2005) Nijako sa nezastávam bezohľadných bláznov v pešej zóne. Sám som iba sviatočný cyklista a rozhodne ma to nijako neťahá voziť sa na bicykli v historickom centre.

Všetko je to o ohľaduplnosti, lenže, zdôrazňujem, vzájomnej. Pozrite sa do ktoréhokoľvek iného väčšieho mesta na západ od Bratislavy. Všade majú cyklisti vyhradené jazdné pásy, pretože tam pochopili, že bicykel slúži hlavne ako dopravný prostriedok a až potom na rekreáciu. Sprístupniť hrádzu a tých niekoľko chodníkov na nábreží (česť výnimke - Petržalke) je pri súčasnej veľkosti Bratislavy smiešne málo. Kadiaľ vlastne cyklista môže ísť? Po ceste? Pražania takých cyklistov nazývajú Darci orgánů... oprávnene. Na druhej strane, kam vedú cyklistické trasy?

Minulý týždeň bolo mimoriadne krásne počasie, ako stvorené pre cyklistiku. Išiel som z centra po Moste Apollo a chcel som ísť k Draždiaku. Lávka na moste... na svoj vek trochu prihrboľatá...končí sa na hrádzi. A ďalej? Nech sa páči dva kilometre pod Starý Most a odtiaľ sa nejako premotať na provizórny priechod pre peších na Einsteinovej. V každom prípade je cyklista veľmi tvrdo znevýhodňovaný - smerovanie trás a ich kvalita, bezpečnosť, odstavné plochy. Koľko ľudí by bolo ochotných jazdiť do práce na bicykli s tým, že pôjdu po bezpečnej komunikácii a bicykel budú mať kde uložiť? O koľko menej áut by sa tlačilo v meste? O koľko prázdnejšie by boli prepchaté autobusy?
Stanislav Beňačka, Bratislava
LIST ČITATEĽA