Kupujte iba toľko, koľko naozaj potrebujete

Priznám sa, nechce sa mi písať príspevky do Bratislavských novín. Hovorím im „pastierske listy“ a mám pocit, že sú presne tak neúčinné ako tie pravé, ktoré sa z času na čas čítajú v chrámoch božích. Ako si inak vysvetliť, že ani po takmer pätnástich rokoch sa nezvýšila vzdelanosť v spotrebiteľskom práve u našich čitateľov?

Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevkročíš. Mne sa zdá, že na Slovensku prešľapujeme stále v tej istej vode. Aj po dvadsiatich rokoch necháme výrobu a obchod, aby si robili s nami - spotrebiteľmi - čo chcú. A naletíme na každý pohodený cukrík v podobe nápisu AKCIA. Často sa mi potom telefón rozdrnčí sťažnosťami oklamaných ľudí, ktorí doma zistia, že akcia bola výhodná pre obchod, ale už menej pre nich samotných. Moja rada teda znie: akcia - neakcia, kupuj iba to a v takom množstve, čo ty sám, milý spotrebiteľ, potrebuješ! A pamätaj, že nikto ti nič nedáva pre tvoje modré oči zadarmo!

To sa vzťahuje predovšetkým na rôzne telefonické oznamy o výhrach všakovakých pobytov a výrobkov alebo aj peňazí. A predovšetkým pre skupinu skôr narodených mám varovanie: Nedávajte sa zviesť k ľahkomyseľnému posielaniu čo i len jednej esemesky. Môžete sa dostať do diabolského kruhu rôznych poplatkov, z ktorého sa nie vždy dá bezbolestne vycúvať.

Aj ja patrím do generácie dvadsiateho storočia a súčasné elektronické médiá by ma azda aj dostali, nebyť syna, ktorý si s nimi tyká a včas ma pred ich zradnosťou varuje. Veď napríklad získať 10 000 eur za zaslanie esemesky je také lákavé!? Jednoducho žijeme vo svete, ktorý za svoj fetiš uznáva iba zisk - a to za akúkoľvek cenu. Iba nechápem, ako sa táto vlčia filozofia môže bezbreho uplatňovať aj na našom (vraj) katolíckom Slovensku. Plné kostoly počas nedávnych veľkonočných sviatkov predsa o niečom hovoria. Napríklad o svedomí. Stačí hádam iba prispieť na anonymnú charitu a nedbať na to, že predraženým výrobkom alebo službou poškodzujem nízkopríjmové rodiny a dôchodcov?

Keby som to vedela vydiskutovať so svojím svedomím, určite by som už dobrých 15 rokov nerobila bezplatné poradenstvo. Možno je to vec veku, že si uvedomujem existenciu a blízkosť konca, nie sveta, ale vlastného života. A keďže poznám pravidlá účtovníctva: má dať - dal, nerada by som pohorela pri osobnom súde! Lebo daňový úrad je šuviks v porovnaní so súdom, ktorý bez milosti na každého z nás čaká po smrti.

Prepáčte mi, milí čitatelia, toto nie príliš optimistické extempore. Sľubujem, že sa to nebude často opakovať.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN