Na biologický odpad mesto stále zabúda

Otázka separovaného odpadu - papiera, plastov a skla - našla u občanov pochopenie, čo dokazujú bohato napĺňané, ba neraz až prekypujúce kontajnery vo vyhradených „hniezdach“. Tento pozitívny čin však zatieňuje skutočnosť, že problém odpadu sa nedotiahol do konca, zostal v podstate nedoriešený, keďže správcovia mesta stále „zabúdajú“ na biologický odpad.

Tento nedostatok s mimoriadnou naliehavosťou pociťujú najmä vlastníci rodinných domov a záhrad, ktoré sú iste aj ozdobou mestského prostredia. Škoda však, že jediná „pomoc“ zo strany mesta, ktorá sa tu vlastníkom záhrad ponúka, je striktný zákaz likvidovať záhradný odpad pálením, zabezpečený hrozbou sankcií v podobe vysokých pokút. Dobre mienená rada mestských „odborníkov“ kompostovať odpad nerieši problém, pretože sa nevzťahuje na dreviny, zvyšky z pravidelného orezávania krovín, hrubé vetvy, škodcami napadnuté časti stromov a pod. Disciplinovanému občanovi zostávajú teda v podstate dve možnosti: buď vyhradí časť svojej záhrady rastlinnému odpadu, ktorý sa tam z roka na rok hromadí, obmedzuje priestor, znehodnocuje úžitkovú i estetickú funkciu zelenej plochy a rozkladným procesom ohrozuje aj okolité záhrady.

Druhou možnosťou je, že ponechá záhradu napospas, ako džungľu, a ušetrí si tak starosť s likvidáciou biologického odpadu. Prechádzka obývanými časťami Horského parku či iných mestských štvrtí poskytuje dosť príkladov smutných, zanedbaných záhrad, ba aj verejných priestranstiev preplnených rastlinným odpadom. Ľahostajnosť mestskej správy k tejto problematike je ekologicky škodlivá a v civilizovanej krajine ťažko pochopiteľná. Je načase, aby sa mesto prestalo tváriť ako mŕtvy chrobák a poskytlo vlastníkom zelene konkrétne, prijateľné riešenia, teda aj pravidelný zber biologického odpadu.
Ľuba Langsfeldová, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA