Počmárané domy svedčia o našej nekultúrnosti

Či už na zastávkach, vo výťahoch domov, na stenách škôl, v hromadných dopravných prostriedkoch, dokonca aj na kultúrnych pamiatkach. Naše oči majú možnosť pokochať sa na nečitateľných nápisoch mladých rebelov. Ide im predovšetkým o to, aby si medzi ostatnými „drsnými grafiťákmi“ zabezpečili uznanie.

Pred rokom, práve v takéto slnečné májové dni, sa začalo zatepľovanie a maľovanie nášho panelového domu. Výsledok vyzerá naozaj pekne, aj keď to priemerne zarábajúcu rodinu nestálo málo. Radosť z toho, že aj ďalší kúsok našej mrakodrapovej Petržalky je odetý do veselších farieb, sa skončila. A netrvalo to ani rok. Prednedávnom totiž čata „drsných grafiťákov“ (pravdepodobne v nočných hodinách, veď ako inak, nebudú sa predsa v plnej kráse otŕčať za denného svetla), obdarila náš konečne dôstojne vyzerajúci dom drsným nápisom. Ten by zvládol načmárať hádam každý, kto nemá obe ruky ľavé. Výtvor ako každý iný, naozaj nerozumiem. Odporúčam im vžiť sa do situácie, do ktorej priviedli ľudí z nášho vchodu. Určite by týmto drsňákom nebolo dvakrát príjemné vidieť zbytočne zničenú vec, ktorú by platili z vlastného vrecka. Nebuďme voči nášmu okoliu ľahostajní a vážme si to, čo máme. Stačí sa pozrieť za hranice „nehranice“, kde takéto „ozdoby“ nevidno. Aj to svedčí o kultúre národa.
Daniela Dobáková, Petržalka
LIST ČITATEĽA