Lesom škodia aj ľudia, ktorí v nich pracujú

Kedysi sa hovorilo, že najväčším nepriateľom socializmu je jar, leto, jeseň, zima. V novej dobe pre tých, čo sa „starajú“ o naše lesy, to už neplatí.

Či je dážď, blato, sneh, alebo sucho, či zúri zima, alebo je sahara, tak „naši drevorubači“ nezaháľajú. Je „radosť“ chodiť po našich lesoch a vidieť, ako vám stromy miznú pred očami. No keď výdatnejšie zaprší (tak ako často v tomto lete), tak tieto radovánky neodporúčam. Stačí spomenúť napríklad sobotu 17. júla. Po skončenom monzúne bolo vidieť snahy a činorodú „úspešnú“ činnosť našich správcov lesov. V dažďom zmáčanej rozmoknutej zemi zostali trvalé stopy. Kade prešli ich ozrutné lesné mechanizmy a nákladiaky, ľudská noha nemala šancu. Nekončiace výruby, „na mraky“ rozryté cesty a chodníčky, všade blato, blato, blato - až po uši. Šolochov by tu mohol pokojne čerpať námet a inšpiráciu pre svoj román Rozoraná celina. Tak to totiž napr. vyzeralo na lesných cestičkách z Rače na Dolný Červený kríž, na žltej turistickej značke zo Stupavy na Biely kríž, na cestičke z Malého Slavína na Kačín, či na červenej od Peknej cesty na Kamzík. Les sa nezačína ani sa nekončí len na červenej turistickej hrebeňovke.

Vždy som sa naivne domnieval, že les, príroda vôbec, je tu a má slúžiť pre všetkých. V novej dobe, bohužiaľ, je len zdrojom záujmu vyvolených a má slúžiť len ich potrebám. A to sa netýka len týchto našich malých dejín. Vo svojej naivite zostanem až do konca života. Takže vždy, keď do tých lesov vojdem (ak v budúcnosti ešte nejaké zostanú), mi bude srdce biť pre prírodu, pre jej flóru i faunu. A preto mi nedá nereagovať a privierať si oči.

Keďže pre niekoho už štyri ročné obdobia prestali byť nepriateľskými, musí niekto (aj keď vo svojej naivite) spúšťať ochranný mechanizmus. Turisti, športovci, ochranári, priatelia prírody, rekreanti sa nechcú štylizovať do polohy „druhej strany barikády“, naopak chceli by byť s „drevorubačmi“ na tej spoločnej. No z hľadiska praktických skutkov a systému hodnôt sa automaticky dostávajú do oponentúry. Určite preto radšej preferujete iných návštevníkov lesov, a to konkrétne tých zbesilých terénnych motorkárov či rekreačných výletníkov na svojich autíčkach priamo v lone prírody, ktorých aj tento víkend bolo neúrekom. Tí nefrfľú, nekritizujú vás, nežiadajú nápravy a opatrenia. Preto aj vám viac ako my vyhovujú a tolerujete ich. Na rozdiel od nás, pre ktorých táto naša „činnosť“ nie je prácou, ale poslaním.
Ing. Miroslav Daniš, Bratislava
LIST ČITATEĽA