Do pomenovania bratislavských mostov ideológia nepatrí

Dnes si už málokto spomenie, že do roku 1972 mala Bratislava jediný most, ktorý spájal ľavý breh Dunaja s pravým. Bol to Most Červenej armády, ktorý po skončení 2. svetovej vojny nahradil zničený Štefánikov most, ako po 1. svetovej vojne premenovali Most Františka Jozefa z roku 1890. Most Červenej armády dala ako provizórny postaviť sovietska Červená armáda, aby zabezpečila strategické spojenie Bratislavy s Petržalkou (Engerau).

V roku 1972 pribudol v meste druhý most a komunisti ho pomenovali podľa Slovenského národného povstania, ktoré si po roku 1948 privlastnili. Čo na tom, že Bratislava nemala k SNP žiadnu väzbu ani vzťah? Tak ako v Sovietskom zväze komunisti všetko nazývali podľa V. I. Lenina a v Česku podľa Klementa Gottwalda, na Slovensku sa pretekali s nálepkovaním podľa SNP.

Bratislava tak mala Most Červenej armády a Most SNP, Bratislavčania ich však vtedy nenazvali inak ako starý most a nový most. Toto ľudové pomenovanie vydržalo aj po postavení tretieho bratislavského mosta, ktorý spojil Petržalku s Ružinovom. V roku 1983 dali do prevádzky jeho železničnú trať a o dva roky aj diaľničnú časť mosta. Opäť dostal ideologický názov Most hrdinov Dukly, Bratislavčania mu však nehovorili inak ako železničný most.

O výstavbe štvrtého bratislavského mosta sa rozhodlo ešte v polovici 70. rokov, s výstavbou sa začalo v roku 1985. Mal to byť Most mládeže, čo bolo rovnaké ideologické pomenovanie v duchu budovateľských tradícií a podľa vzoru Trate mládeže na strednom Slovensku. Most však bol dokončený v roku 1992, teda po páde komunistického režimu, a tak dostal meno Most Lafranconi podľa študentského internátu Lafranconi, ktorého názov je skomoleninou mena talianskeho architekta Eneu Graziosa Lanfranconiho.

Keď po roku 1989 došlo k odideologizovaniu miestnej topografie v meste, logicky prišlo aj na bratislavské mosty. A tak sa magistrátna komisia priklonila k zaužívanému ľudovému pomenovaniu mostov. Most Červenej armády dostal názov Starý most, Most SNP pomenovanie Nový most a Most hrdinov Dukly premenovali na Prístavný most, pretože už nebol len železničný, aj keď s týmto označením sa možno u niektorých pamätníkov stretnúť ešte aj dnes.

Po dvadsiatich rokoch sa tu opäť objavuje tendencia meniť názvy bratislavských mostov. Iniciatívna je najmä súčasná samospráva Starého Mesta. Tunajšie miestne zastupiteľstvo už schválilo návrh, aby sa Nový most opäť volal Most SNP. Argumentujú tým, že Bratislava už má aj novšie mosty, ako je Nový most. Faktom však je, že od roku 1972 do roku 1983, keď boli v Bratislave len dva mosty, bol tento most pre obyčajných ľudí jednoducho novým mostom, ak sa teda v roku 1990 rozhodlo, že sa tak bude volať aj oficiálne, malo to svoju logiku a stále ju aj má. Bratislava totiž už má podľa SNP nazvané jedno verejné priestranstvo - centrálne mestské Námestie SNP. Na Slovenské národné povstanie odkazuje aj názov Ulice 29. augusta, teda SNP je v topografii mesta zastúpené naozaj dôstojne.

Aktívny v premenovávaní bratislavských mostov je však najmä staromestský, mestský a župný sociálno-demokratický poslanec Martin Borguľa (SMER-SD), ktorý prišiel s návrhom na premenovanie Nového mosta na Most SNP ešte v roku 2009. Vtedy neuspel, teraz sa hlasovaniu o návrhu, ktorý predložila starostka Tatiana Rosová (SDKÚ-DS), vyhol. Zato však prišiel s návrhom na premenovanie Starého mosta, ktorý čaká rekonštrukcia. Magistrát a primátor totiž navrhujú rekonštruovať most ako repliku terajšieho vzhľadu. Borguľa si však osvojil myšlienku nevracať sa k núdzovému povojnovému riešeniu ženistov Červenej armády, ale vrátiť sa k pôvodnému vzhľadu Mosta Františka Jozefa z roku 1890. Zrekonštruovaný most by mal slúžiť pre električku do Petržalky, cyklistickú dopravu a chodcom ako most vyhliadkový a promenádny. Potom by sa podľa Borguľu mohol opäť premenovať na Most Františka Jozefa.

Slavo Polanský