Ďalšie spomienky na Valonskú ulicu III.

Ako som už spomenul, náš dom mal poradové (popisné) číslo 17 a práve na ňom bola zabudovaná ešte stará, plynová lampa (lucerna), ktorú každodenne večer chodil zapaľovať a potom skoro ráno zasa zhasínať pracovník plynárne.

Vedľa nás, na čísle 19, býval môj dobrý priateľ - vinohradník Paľko Juran, skutočný Juran, lebo pochádzal zo Svätého Jura. V jeho skromnej, ale o to útulnejšej vínnej pivničke, ktorá bola situovaná pod jeho domom, sme pri dobrom vínku odbavili nejednu nedeľnú bohoslužbu. Na žiaľ nás všetkých sa Paľko, ešte pomerne mladý otec štyroch detí, dal ostrihať u verejného holiča, dostal akúsi infekciu a na počudovanie všetkých susedov na ňu predčasne zomrel. Jeho pozostalí sa čoskoro odsťahovali, ani neviem kam - odvtedy som sa s nimi nestretol.

S obyvateľmi domov na čísle 21, kde mal stolársku dielňu stolársky majster pán Deresíny, a na čísle 23, v ktorom bývala rodina príslušníka ZNB, poručíka Jána Trajteľa, som sa tak často nestýkal, ale ako susedia sme si vždy pri stretnutí na ulici mali čo povedať. Bohužiaľ, Janko Trajteľ tiež pomerne mladý zomrel a zanechal po sebe mladú, peknú manželku a dve deti.

Za týmito domami už zostala len Starohorská ulica, ktorá bola pre nás spojnicou s Firšnálom, ktorý už vtedy mal názov Gottwaldovo námestie. Táto súčasť našej mladosti mala svoje osobitné čaro. Zatiaľ čo na východnej strane tohto námestia sa začala v roku 1951 výstavba výškovej budovy Hlavnej pošty, západná časť slúžila ľudovej zábave. Boli tu rozmiestnené kolotoče, hojdačky, detský autodróm a najmä pojazdné strelnice. Z ampliónov sa ozývala od poobedňajších hodín až do neskorého večera zábavná hudba a nám, hoci sme bývali pomerne blízko, tento príjemný hluk neprekážal. Našou výhodou bolo, že sme sa tam v blízkosti domova s našimi deťmi mohli počas celého leta zabaviť. Deti sa hojdali, krútili na kolotočoch alebo jazdili na miniautíčkach, zatiaľ čo my oteckovia sme pre ich potešenie a našu zábavu strieľali vzduchovkami v strelniciach, buď šípkami do terčov alebo malými brokmi do kovových valčekov a drevených špajlí. Pre dobrých strelcov, samozrejme za poplatok 5 korún za tri rany, boli určené rôzne výhry - gýčové sadrové odliatky rôznych zvierat, najmä psov, mačiek, jeleňov a srniek, opičky na gumičkách, papierovo-voskové ružičky a iné suveníry.

Štefan Behúň, Valonská ulica 17
(Pokračovanie v budúcom vydaní)
LIST ČITATEĽA