Ďalšie spomienky na Valonskú ulicu II.

Náš dom na Valonskej ulici číslo 17 sa nachádzal na ľavej strane zo smeru od Kollárovho námestia a strana našej ulice sa začínala od Jánskej ulice domovým číslom 5, kde bola predtým sódovkáreň Zambach.

Táto výrobňa sódy a kracheliek zanikla v roku 1949 a s ňou zanikol aj niekoľkokrát denne sa opakujúci dupot konských kopýt na kamennej dlažbe, ktorý bol typický pri rozvoze sódovkárenských produktov pre Valonskú ulicu. V tej dobe bola Valonská ulica premenovaná na Slovanskú. Bývalé priestory sódovkárne sa zmenili na nájomné byty, v ktorých našli ubytovanie rodiny Blažkových, Zadrabových, Kachmanovcov a ďalších, ktorých mená si už nepamätám.

V predchádzajúcich článkoch pamätníci spomínali väčšinou východnú časť ulice spojenú s Vazovovou, Fazuľovou, Školskou a Kutlíkovou ulicou. Ja budem pokračovať západnou časťou bližšie ku Kollárovmu námestiu pokračujúcou po obidvoch stranách až k Starohorskej ulici. Ľavou starnou pokračovala naša ulica po už uvedenom čísle 5 k ďalšiemu domu číslo 7 a 9, kde malú mliekarenskú predajňu vystriedal „zelovoc“ a v týchto domoch bývali rodiny Plenčíkových a Chudých. Dom číslo 11 bol úplne podpivničený a bol v ňom sklad vína, vinárskych potrieb a sudov, ktorý patril novo začínajúcemu vinárskemu družstvu. Prízemnú, obývaciu časť domu používala rodina Kováčová a prednú časť rodina Filipových. Pán Filip bol vlastníkom koní, povozník a so svojimi koníkmi pracoval pre spomenutý sklad vína. Mal niekoľko detí a tie chodili s mojimi deťmi do blízkej základnej školy, ktorá sa nachádzala na druhej strane našej ulice. Do školy to teda nemali ďaleko a nemuseli tam cestovať.

Dom číslo 13 bol na rozdiel od našich nízkych domov pomerne väčší a impozantnejší a bývalo v ňom viacero nájomníkov. Z nich si najlepšie pamätám na starého pána Szásza, ktorý mal v prednej časti susedného domu číslo 15 malú obuvnícku dielňu. Bol to starší pán malej zavalitej postavy maďarskej národnosti, ktorý však ovládal všetky tri prešporácke dialekty, bol vždy usmievavý a zhovorčivý, vždy pripravený na susedský rozhovor, pri ktorom súčasne pozorne pracoval - a práce mal vždy veru dosť.

Štefan Behúň, Valonská ulica 17
(Pokračovanie v budúcom vydaní)
LIST ČITATEĽA