Treba ísť voliť a vybrať si tých najlepších

Ani sme sa nenazdali a máme tu opäť voľby - tentoraz parlamentné. Nie je to ani tak dávno, čo sme si zvolili 150 zákonodarcov s pocitom, že na štyri roky máme od nich pokoj. A oni, huncúti, sa išli na tenký ľad kĺzať. Padla vláda a s ňou aj všetky nádeje a plány. Čo na tom, karty zrejme neboli dobre rozdané, a tak môžeme napraviť. Pretože hlas ľudu je hlas boží!

Napriek tomu, že aj v Bratislave je počet nerozhodnutých voličov niekoľko dní pred voľbami alarmujúco vysoký, je zrejmé, že Bratislavčania verní tradícii voliť pôjdu. Akurát mnohí z nich ešte nevedia koho. Nepatrí sa radiť, komu dať svoj hlas a štyri krúžky, je to každého osobná vec. Ľudia žijúci v tomto meste by však určite mali mať na zreteli, aký majú kandidáti vzťah k ich mestu a jeho obyvateľom.

Našťastie na každom volebnom lístku sú kandidáti, ktorí nemajú Bratislavu len v občianskom preukaze, ale trochu aj v srdci. Ako Východniari, Liptáci, či Nitrania volia svojich, tak by aj Bratislavčania mali do veľkého parlamentu voliť Bratislavčanov. Keď už máme ten jeden volebné obvod, bolo by nerozumné, aby našinec krúžkoval Košičana, Michalovčana či Popradčana. Tí pre Bratislavu toho veľa neurobia, preto treba voliť srdcom aj rozumom.

Napriek tomu, že kandidátne listiny sú opäť prísne stranícke, na väčšine z nich sa nájde jeden či dvaja kandidáti, ktorí majú k tomu mesti vzťah a sú ochotní pre Bratislavu aj niečo vo veľkej politike urobiť. Napríklad Juraj Droba z SaS, Pavol Frešo z SDKÚ-DS, František Šebej z Mostu-Híd, Róbert Kaliňák zo Smeru-SD, Daniel Lipšic z KDH či ďalší. Na každej kandidátke sa nájde niekto, komu Bratislavčan môže dať svoj krúžok.

Mnohí sa opäť vyhovárajú, že voliť menšie zlo už nechcú. Prečo teda nevoliť konečne väčšie dobro? Pre niekoho bude totiž pohár vždy poloprázdny, pre iného zase spolovice plný. Všetko vždy závisí od uhla pohľadu. Aj to, či chceme, aby za nás rozhodovali iní. Košičania, Prešovčania, Bystričania, Trnavčania...

Radoslav Števčík
SLOVO K VECI