Nie je dnešná populácia rozmaznaná?

Neviem, ako vám, ale mne letí čas ako splašený kôň. Včera sme si zaželali všetko najlepšie do nového roku a toto vydanie Bratislavských novín budete držať už po Popolcovej strede. Neviem, prečo ju volajú aj škaredou, veď iba upozorňuje na to, že tu nie sme na nekonečne dlhý čas. Chce sa mi dodať, že chvalabohu!

Síce sa blíži jar a s ňou aj celá krása zobúdzajúcej sa prírody, ale tohto roku aj predčasné voľby do parlamentu. Už teraz ma desí predtucha na tie geniálne a ešte geniálnejšie zmeny, ktoré si naši zákonodarcovia vymyslia. Pripadá mi to, akoby štátny rozpočet a riadenie štátu bolo akési laboratórium, kde si beztrestne môžu viac-menej (ne)kvalifikovaní poslanci pohrávať so svojimi bizarnými predstavami. Veď oni sú za vodou, ich príjmov sa tie rôzne „zázračné" nápady nedotknú: a budúce voľby budú až o štyri roky.

Za ten čas zostanú pre plebs - teda voličov - iba oči pre plač, bezmedzné uťahovanie opaskov a ako bonus zábava na uliciach. Či už na Silvestra alebo počas bezzubých demonštrácií. Objavia sa nové kauzy, na gorily sa zabudne, odmeny sa na ministerstvách znovu nájdu a ak perina štátnej správy nebude stačiť, sú tu predsa spoľahlivé skupiny občanov, ktorých možno podojiť novými poplatkami a daňami! A vôbec nezáleží na tom, ktorá politická strana či koalícia bude pri moci. Jednoducho na Slovensku je to tak. Legislatíva nahráva skôr rôznym „šikulkom", ktorí „poctivou" prácou získavajú svoje bohatstvo, ako (s)prostému občanovi, ktorý naozaj poctivo pracuje, aby uživil rodinu a mal kde bývať.

Zasmiala som sa (cez slzy) nad nápadom poslanca zo SaS, aby ľudia nemohli nadobúdať nekonečné bohatstvo. Takýto princíp je zakotvený už v začiatkoch kresťanstva a oveľa neskôr v tzv. utopickom socializme. Som asi zlá, ale viete si to predstaviť u nás? Veď naša krajina je plná rôznych „vykukov", ktorí vedia iba nariekať a natŕčať ruky. A naozaj si niekto myslím, že nadaní a schopní ľudia, ktorí často pracujú aj 16 hodín denne, aby mali vyššiu životnú úroveň, by si pri takejto bezbrehej solidarite v pohode neodpočinuli po vykonaní práce za základnú minimálnu mzdu?

Je tu Popolcová streda a začalo sa obdobie pôstu. Hlásim sa ku kresťanstvu a trápi ma nespravodlivé rozdelenie majetkov po svete. Pravidelne prispievam na rôzne charitatívne zbierky. No nech odo mňa nikto nežiada, aby som podporovala aj pohodlné osamelé matky, ktoré nariekajú na výšku materského príspevku. Aj ja som bola samoživiteľka, nemal ma kto živiť. Jednoducho som si nemohla dovoliť byť doma iba so svojím synom, aj keď mi srdce trhal ranný plač - musela som ísť do zamestnania. Som tvrdá? Asi áno! Skúste sa však zamyslieť, či náhodou dnešná populácia nie je príliš rozmaznaná. Tým, ktorí statočne bojujú, sa, prirodzene, ospravedlňujem.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN