Prestaňme si konečne ničiť svoje mesto

Bratislava bola opäť niekoľko dní biela - napadol sneh a prikryl všetky tie smeti, ktoré sú na cestách a chodníkoch, keďže mesto je v úspornom režime a upratuje sa menej ako obvykle. Biela bratislavská idyla však vydržala len dovtedy, kým údržbári ciest a pohodlní správcovia nehnuteľností nezačali na cesty a chodníky kydať tony soli.

Aký to paradox, na čistení ulíc mesto šetrí, ale pri solení nehľadí na mestskú kasu. Cestári solili aj vtedy, keď soľ bola vo vetre a silnom mraze neúčinná!

Priznám sa, že sa neviem zmieriť s tým, ako vyzerajú bratislavské cesty a chodníky, keď napadne čo i len trocha snehu. Namiesto metly a lopaty správcovia a domovníci vyťahujú vrecia so soľou a sypú a sypú. Niekedy má pocit, že soli napadlo viac, ako snehu. Aj preto zostávajú chodníky biele aj vtedy, keď sa sneh a ľad roztopia.

Našťastie, nie všetci sú ako mechom udretí a uprednostňujú klasiku - odhŕňanie a zametanie. Pritom dobre odhrnutý a neposolený chodník je často schodnejší ako ten slaný. A pritom, že soľ je nad zlato. Kdeže, toto v Bratislave neplatí, to už platí azda len v rozprávkach. Bratislavčania aj keď nebudú mať na čistenie ulíc a verejné osvetlenie bude sliepňavo úsporne svietiť, ale na soľ budú mať vždy dosť peňazí. Aj na nové topánky, ktoré si zničia pri prechádzke v slanej kaši, aj na nové kanalizačné vpuste, ktoré ničí odtekajúca slaná gebuzína, aj na hrdzavé podvozky áut, aj na každodenné upratovanie schodísk v obytných domoch, ktoré sú rovnako biele, ako chodníky pred nimi.

Niekedy ľutujem, že plynofikácia vytlačila z mesta kachle, ktoré produkovali kvalitný inertný materiál vhodný na ekologický a bezpečný posyp komunikácií. Možno by sme však mohli posýpať popolom zo spaľovne, či len obyčajným pieskom, ktorý by bol určite lacnejší aj ekologickejší.

Radoslav Števčík
SLOVO K VECI