Drahé cestovné znižuje počet cestujúcich

Popri mnohých zmenách, s ktorými sa stretávame od začiatku roku, sa možno viacerým stratila krátka správa o tom, že Dopravný podnik v Bratislave sa opäť chystá zvyšovať cenu cestovného. Na jednej strane predstavitelia manažmentu priznávajú, že po každom zvýšení cien ubúda cestujúcich, na druhej strane jediným opatrením, s ktorým sa už roky stretávame, sú práve stúpajúce ceny.

Odhliadnime od faktu, že kultúra cestovania zaostáva, že väčšina električiek a autobusov, ktoré chodia po hlavnom meste, by mali mať svoje miesto už v múzeu. No zostaňme pri našej téme. Nutne sa nám totiž natíska niekoľko otázok.

Dopravný podnik potrebuje získať viac financií na svoju prevádzku. Zvýši ceny, ale cestujúcich ubudne. Menej cestujúcich v konečnom dôsledku menej zaplatí. Jednoduchá nepriama úmera. Spočítal už niekto skutočný výsledný efekt? Nemyslím si, že by to bolo také zložité prerátať, vyšlo by však asi veľa zaujímavého na povrch.

Ľudia cestovať potrebujú dokonca stále viac. Čím menej ich bude využívať hromadnú dopravu, tým viac z nich zvolí individuálnu. Bratislava je už dnes zavalená autami. V dopravnej špičke prichádza pravidelne ku kolapsom, parkoviská nestačia. Čo sa stane, keď áut bude iba nekontrolovateľne pribúdať? Parížsky model párnych a nepárnych ŠPZ môže znieť usmievavo, no čas ukazuje, že skôr či neskôr sa aj my budeme musieť podujať na radikálny krok umožňujúci kontrolu osobnej dopravy, ktorý môže vyústiť aj do takýchto riešení. Nie je tu na mieste i otázka pre magistrát - ako ďalej s verejnou dopravou?

Predstavitelia dopravného podniku nás z času na čas informujú o problémoch, presviedčajú o nutnosti stratovosti verejnej dopravy a takto si pripravujú pôdu pre ďalšie zvyšovanie cien. Som si však istý, že nie som sám, čo sa pýtam - vykonal sa už v podniku nezávislý audit hospodárenia? Pozerajúc sa na neefektívne využívanie prostriedkov, množstvo prázdnych električiek, trolejbusov a autobusov, ktoré majú za sklom tabuľku „do vozovne“ alebo „služobná jazda“, sa nám v hlave vynárajú oprávnené pochybnosti o hodnovernosti spomenutých vyjadrení.

Musíme si priznať, že tento problém sa nám asi tak skoro nevyrieši. Hoci to vyzerá veľmi jednoducho, stále sa nemôžeme dočkať zmeny. Optimizmus sa pomaly zdá nemiestny, ale nádej, našťastie, zomiera posledná.
Peter Synak, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA