Pečniansky les by sme si mali viac chrániť

Odmalička žijem v Petržalke, a preto túto štvrť poznám relatívne dobre. Bohužiaľ, musím konštatovať, že sa tu nachádzajú už len dva súvislé celky lužných lesov - les pri Draždiaku a Pečniansky les na pravom brehu Dunaja (nerátam lesy pri hrádzi).

Asi pred dvoma rokmi som sa o Pečniansky les začala intenzívnejšie zaujímať. Robila som tu botanický výskum, ktorého výsledky som spracovala v SOČ pod názvom Vegetačné pomery Pečnianskeho lesa. Preto ma dosť zaráža, ako sa ľudia správajú k tomuto územiu. V bezprostrednej blízkosti sa stavia diaľnica, vďaka ktorej bolo vyrúbane už značné množstvo stromov, napr. vŕbový porast, ktorý bolo pekne vidieť z autobusu číslo 82 okolo Incheby. V Pečnianskom lese sa podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia o chránených rastlinách a živočíchoch nachádza šesť chránených rastlinných druhov. Napríklad vstavač vojenský, áron alpínsky alebo vzácny mach vranček švajčiarsky, ktorý sa dokonca spomína i v Červenej knihe 5.

Interiér lesa však tomuto faktu vôbec nenasvedčuje. Nachádzajú sa tu čierne skládky odpadu, množstvo voľne pohodených odpadkov, príbytky bezdomovcov. Pečniansky les má veľa úžitkových funkcií. Zachytáva prach, imisie, výfukové plyny, patogénne organizmy. Pôsobí teda ako biologická očista pre ľudí žijúcich z okolitých činžiakov. Okrem toho poskytuje priestor na športovanie, prechádzky, na oddych. Preto ma mrzí, ako nešetrne sa s týmto lesom zaobchádza. Prečo sa o to nezaujímajú botanici alebo ochranári? Doteraz som nenašla žiadnu konkrétnu prácu o tomto území. Prečo tu nie je zavedený stupeň ochrany, ktorý by naozaj dokázal chrániť (pásmo hygienickej ochrany II. stupňa, ako vidno, nestačí)? Myslím si, že Petržalčania by mali trochu porozmýšľať nad tým, či chcú mať z Petržalky naozaj „betónovú džungľu“ alebo si zachovajú aspoň tie malé kúsky zelene, ktoré sa tu ešte nachádzajú.
Barbora Páleníková, Petržalka
LIST ČITATEĽA