Psíčkari za psov platia dane a nič z toho nemajú

Na začiatok by som rada uviedla, že, samozrejme, chovám psa a taktiež ma rozčuľujú výkaly, ktoré nachádzam v okolí nášho domu, pretože ja ich po svojom psovi odpratávam. No na druhej strane ma veľmi hnevá aj opačná stránka tohto problému, ktorú zrejme už obyčajní občania nevidia.

Podľa vzájomne sa líšiacich informácií v Bratislave žije 30 000 - 60 000 psov, za ktorých sa riadne platia dane. Nech je to teda 45 000, aby sme boli zhruba v strede. Ročná daň za jedného psa je približne 1000 Sk, to znamená, že do mestského rozpočtu ročne pribudne 45 miliónov korún.

Pani Mária z Bratislavy, pisateľka jedného z listov, uverejnenom v tomto článku, volá po radných pánoch so žiadosťou zakázať chov psov v meste (čo by, samozrejme, bolo v rozpore s ústavou). Najprv sa ich však treba spýtať, či im tie peniaze nebudú chýbať v rozpočte na ich luxusné autá a kancelárie, pretože pre psíčkarov sa z nich nerobí nič. Alebo sa môže rovno opýtať, kam tie peniaze vlastne idú. Áno, v Petržalke už začali s umiestňovaním košov na exkrementy a vyhradili aj niekoľko výbehov pre psy, ale v Starom Meste, kde žijem aj ja, sa nič takéto zatiaľ nedeje (jeden kôš na Hviezdoslavovom námestí nepočítam, Staré Mesto nie je len Hviezdoslavovo námestie, ale aj Podhradie, okolie Slavína, okolie stanice atď.). A potom sa pani Anna N., ďalšia prispievateľka do spomenutého článku, ešte rozhorčí, že ona, obyčajný občan, zaplatí vysávač na exkrementy, ktorý stál pol milióna korún, čo je už do neba volajúca drzosť vzhľadom na to, že mesto by ročne mohlo kúpiť minimálne 90 takýchto vysávačov a ešte stále by sme to z našich daní platili my psíčkari.

Ak teda obyčajní občania chcú, aby sa vyhláška o chove psov dodržiavala, nech zariadia, aby z našich daní mesto spravilo aj niečo pre nás chovateľov. Pretože, keď sa nad tým zamyslím, aj mňa unavuje vedomie, že zbieram po svojom psovi kôpky a nedovolím mu ovlažiť kdejaké auto alebo budovu, a z mojich peňazí sa financujú diery v mestskom rozpočte, pričom ja by som čakala miesto vyhradené pre voľný pohyb psa a koše na exkrementy s papierovými vreckami vo vyššej koncentrácii ako jeden na jednu mestskú časť. Vôbec sa teda nečudujem chovateľom, ktorých toto vedomie unavuje natoľko, že nevládzu po svojom psovi zdvihnúť výkaly.
Katarína A., Staré Mesto
LIST ČITATEĽA