Chystá sa veľká sofistikovaná vlaková lúpež?

Prakticky od roku 1989 s väčšou či menšou intenzitou rezonujú reči o bratislavskom metre. Krstní otcovia mesta s pomocou nasadených koní periodicky opakovali podnety na výstavbu metra. Čakalo sa len, kedy nastane tá vzácna konštelácia politických hviezd, aby sa hĺbiace stroje zaborili pod najväčšou slovenskou dedinou, aj keď metro v nej nič nevyrieši, lebo nemá čo vyriešiť.

Poslanci mesta odolali, a tak ctihodní kmotrovia zmenili stratégiu a oslovili ŽSR. Tu našli pochopenie. Po nástupe správnych nominantov strán v roku 2007 vykonštruovali zdanlivo priechodný plán, ako konečne otvoriť obrovské nálezisko zlata, diamantov a platiny pod hlavným mestom určené úzkej skupinke vyvolených. Vznikol plán, ktorý síce má primárnu logiku, ale letmé ponorenie do detailov dáva tušiť, že sa tu chystá niečo, čo pripomína veľkú sofistikovanú vlakovú lúpež.

Všetko sa plánuje hlavne pod zemou. Plán sa primárne volá Projekt prepojenia železničných koridorov TEN-T, ktorý, len tak mimochodom, úplne opomína Hlavnú železničnú stanicu. Možno sa to bude pre väčšinu zdať šialenstvom, ale Bratislava má jednu z najlepších priechodností dopravy v Európe. Z hlavných miest je na 5. mieste. Pred ňou sú len mestá s rozvinutou cyklistickou sieťou Kodaň (520-tisíc), Štokholm (860-tisíc), Vilnius (540-tisíc) a len 120-tisícový Bern. Prečo si teda naše Bratislava vyberá toľko krkolomných alternatív, keď obyčajný rozvoj cyklistických trás by za minimálny peniaz odbremenil mesto od 15 až 30 % áut? Veď to by do značnej miery mohlo vyriešiť terajšie zápchy v špičkách. Ak sa zahusťuje doprava v meste, tak si treba všimnúť, koľko semaforov je zbytočných. Navyše situácia v Bratislave i na Slovensku je podľa štatistík stabilizovaná v počte obyvateľov i v počte áut. Bratislava nemá klasický biznis downtown. Je tu minimálne 10 marginálnych biznis lokalít, ktorých zamestnanci aj tak využijú iný spôsob dopravy ako ponúkne podzemný projekt. Predstavenstvu ŽSR či mesta, by som odporučil aspoň jeden deň pozorovať pohyb a vyťaženosť električky č. 1 a 4 zo stanice Nové Mesto a potom uvažovať o tuneli, ktorý tu plánujú.

Podobná situácia je, čo sa týka letiska, kam tiež majú viesť vláčiky. Aj keď mimo sezóny na ňom pristáva a odlieta od 6 do 15 lietadiel denne. Každý, kto letisko využíva, vie, že polovicu pasažierov privezie a odvezie rodina. Je problém, aby z letiska išiel plný autobus MHD a nieto plné vlaky. Okrem toho je otázne, prečo by pracujúci z prímestských satelitov mali používať vlaky namiesto áut. Dnes jazdia do Bratislavy vlaky z Dunajskej Stredy i z Pezinka. Nikto na ne neprestupuje. Zaujímavé sú aj podmieňovacie vyjadrenia zodpovedných o prínose projektu: ,,malo by, mohlo by, dalo by sa..." pripomínajúce reči krčmových filozofov. A tak sa môže stať, že za 10, 20 mld. € tu budeme mať plno ligotavých staníc, vláčikov, tunely, ale ich praktický význam bude minimálny.

Marcel Burkert, Dúbravka
LIST ČITATEĽA