Odbery na Dunaji obsahovali toxické pesticídy

Občianske združenie CEPTA zistilo vo všetkých analyzovaných vzorkách vôd Dunaja od Bratislavy po Štúrovo rezíduá pesticídov tak v letných, ako aj zimných odberoch. Všetky letné odbery obsahovali rezíduá pesticídov nad povolené limity.

"Odbery sme realizovali v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Poľnohospodárstvo bez znečistených vôd s maďarským partnerom CAAG - Levegő Munkacsoport (Vzdušná pracovná skupina) a externými laboratóriami, kde sa analyzovalo spolu 31 vzoriek vôd z oboch krajín," informoval na dnešnom informačnom seminári Gazdaforum v Komárne predseda združenia Daniel Lešinský.

Podľa predsedu troj až šesťnásobné prekročenie limitu (100 ng/l) rezíduí pesticídu Acetochlor vo vodách bolo zistené vo všetkých piatich letných odberoch povrchovej vody na Dunaji a Váhu. "Je to pesticíd, ktorý americká Agentúra ochrany životného prostredia (EPA) považuje za karcinogén, v zoznamoch EÚ je zaradený medzi endokrinné disruptory, teda látky poškodzujúce hormonálny systém. Z ďalších karcinogénnych, resp. inak nebezpečných látok boli o.i. zistené nadlimitné rezíduá pesticídu Trifluralin, rezíduá pesticídu Metolachlor a 2,4-D," priblížil Lešinský s tým, že maďarskí partneri odoberali aj vzorky pitnej vody v Budapešti, kde sa im podarilo nájsť nadlimitné množstvá niekoľko rokov zakázaného Atrazínu, ako aj nadlimitné rezíduá Acetochloru.

Ako odznelo na seminári rezíduá pesticídov sú škodlivé nielen pre zdravie človeka, ale rovnako, častokrát viac, pre organizmy agro-eko systémov, ktoré zabezpečujú neprodukčné funkcie (napr. opeľovanie) a biologickú stabilitu. Vyčíslené škody používania pesticídov v tzv. negatívnych externalitách dosahujú ročné škody vo výške niekoľko desiatok miliónov eur.

"Alternatívy, samozrejme, existujú, dokonca funkčné a overené. Je to predovšetkým ekologické poľnohospodárstvo, biologická kontrola škodcov a integrovaná produkcia. Všetky tieto prírode blízke prístupy vyžadujú dôkladné poznanie škodcov, chorôb, podmienok na ich život a rozmnožovanie, ale aj poznanie rezistentných odrôd plodín, osevné postupy, bezstresové podmienky pestovania, zásady dobrej starostlivosti o pôdu, potreby prirodzených predátorov škodcov či nechemické prípravky na ochranu rastlín," konštatoval Lešinský. Dodal, že navyše prírodné podmienky sa vplyvom klimatických zmien menia, vyvíjajú, čo celú problematiku  nezľahčuje. Preto je nevyhnutné, aby na Slovensku vznikol nezávislý poradenský systém, zameraný na integrovanú produkciu a biologickú ochranu rastlín, ktorý bude pomáhať našim farmárom produkovať zdravé potraviny v čistom prostredí, šetriť ich vstupné náklady a chrániť ich zdravie.

(TASR)