Environmentálne záťaže sú stále aj v Bratislave
Podľa zoznamu Slovenskej agentúry životného prostredia je v súčasnosti zaregistrovaných na území Bratislavy niekoľko environmentálnych záťaží. V Devínskej Novej Vsi, Rači, Ružinove,vo Vrakuni či v Petržalke.
"Oddelenie životného prostredia hlavného mesta eviduje napríklad gudróny v lome Srdce v mestskej časti Devínska Nová Ves, ďalšia záťaž je na Žabom majeri v Rači, ďalej je to bývalá chemická skládka na Priehradnej ulici a Vrakunskej ceste v Ružinove a Vrakuňa či umelý kopec na Dolnozemskej ulici v Petržalke," uviedla pre TASR Daniela Rodinová z referátu mediálnej komunikácie na bratislavskom magistráte.
Sanáciu a rekultiváciu týchto záťaží v súčasnosti magistrát zo zákona nerieši, pretože mu táto povinnosť neprináleží. Za environmentálne záťaže, ktoré vznikli v minulosti, nesie totiž zodpovednosť štát, dodala.
Od 1. januára 2012 platí zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Register týchto záťaží vytvorí Ministerstvo životného prostredia SR. Na základe registra bude v prípade neznámeho pôvodcu určovať povinnú osobu na likvidáciu záťaží Krajský úrad životného prostredia. "Obec v týchto konaniach vystupuje ako účastník konania. V prípade, že Krajský úrad životného prostredia v Bratislave určí ako povinnú osobu hlavné mesto, to bude v danej veci konať v spolupráci s príslušnou mestskou časťou," vysvetlila Rodinová.
Mestská časť Petržalka ako samospráva nevstupuje do konaní na úseku environmentálnych záťaží. Zákon určuje priamo povinnosti Ministerstva životného prostredia SR, príslušného krajského úradu životného prostredia a obce. Obec, hlavné mesto Bratislava, neprenieslo štatútom povinnosti na mestské časti. V reakcii na dopad zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorý parlament prijal v októbri, to uviedla petržalská tlačová tajomníčka Mária Grebeňová-Laczová. Najväčšia mestská časť bude informovať mesto Bratislava o envirozáťažiach na území Petržalky a počká na to, aké kroky hlavné mesto v tejto veci podnikne a "v prípade potreby budeme nápomocní". "Petržalka situáciu na svojom katastrálnom území stále sleduje a v prípade podozrenia na novú environmentálnu záťaž využije možnosť oznámenia ministerstvu. Skládky komunálneho a drobného stavebného odpadu umiestneného na jej území rieši v súlade so zákonom o odpadoch," konštatovala Grebeňová-Laczová.
Ak sa na území centrálnej mestskej časti Staré Mesto vyskytne problém s environmentálnymi záťažami, mestská časť ich bude riešiť podľa nového zákona. "Doteraz sa v minulosti vyskytol problém s bývalou rafinériou Apollo, po ktorej ostali v pôde zvyšky nebezpečných látok. Tie boli odstránené," uviedol staromestský hovorca. V prípade elektroodpadu robí Staré Mesto pravidelne dvakrát do roka jeho zber. Rovnako sú celoročne prístupné aj veľkokapacitné kontajnery, kde môžu občania odovzdať napríklad starý nábytok.
Nový zákon ocenil starosta mestskej časti Devínska Nová Ves Milan Jambor, kde je v lome Srdce uložená záťaž - gudróny po rafinérii Apollo. "Ide o prvý veľký krok na ceste k vyriešeniu starých environmentálnych záťaží. V našom katastri sa jedna takáto záťaž nachádza a preto sme pozorne sledovali proces schvaľovania zákona. Pevne verím, že vďaka tomuto kroku sme oveľa bližšie k odstráneniu skládky gudrónov," vyhlásil Jambor.
Identifikácia environmentálnych záťaží, vymedzenie pôvodcu environmentálnej záťaže, určovanie povinných osôb a povinností v súvislosti s ich odstraňovaním a ich financovanie je predmetom zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Ako informovalo MŽP SR, do praxe sa tak zaviedol jeden z hlavných princípov - znečisťovateľ platí. Zákon je výsledkom vyše osemročného úsilia rezortu, ktorý problematiku dlhodobo komunikoval so všetkými zainteresovanými stranami.
(TASR)