Prestaňme sa všetci okrádať navzájom
Napriek tomu, že od pádu komunistického režimu a vytvárania nových vlastníckych vzťahov uplynuli už viac ako dve desaťročia, niektorí ľudia stále žijú v akejsi ilúzii, že všetko naokolo je spoločné a patrí každému. Zrejme aj to bude jeden z dôvodov, prečo v tejto krajine stále nie je poriadok, niektorí totiž stále nedokážu rozlíšiť vlastnícke vzťahy - čo je štátne, čo obecné a čo je už súkromné.
Kolega sa nedávno rozčuľoval nad tým, ako si na novom kruhovom objazde v Devínskej Novej Vsi starší človek nakladal na vozík okruhliaky, ktorými je obsypaná nová krajnica. Zrejme do záhradky na chodník bolo treba mužíkovi zopár kameňov, tak prečo by si ich nezobral. Možno naozaj konal v ilúzii, že cesta teda aj kamene patria všetkým. A keď ich nezoberie on, odvezie ich niekto iný. Namiesto toho, aby si v obchode kúpil vrece kamenia, v šere nakladá kamene z cesty do vozíka.
Hneď som si spomenul na tohtoročné leto v Chicagu, keď som u švagrinej na záhrade pri pohľade na výmoľ v trávniku iniciatívne navrhol, že zoberiem lopatu a pôjdem niekam na pole nakopať zo dve vrecia zeminy. Švagor na mňa pozrel ako na mimozemšťana! Vraj, či som sa zbláznil, že to takto nejde. Keď chcem zeminu, musím ísť do obchodu a kúpiť si ju. Veď to pole niekomu patrí a nemôžem len tak prísť a zobrať mu jeho zem. To by bola obyčajná krádež.
Aj keď som si myslel, že som prechod od komunizmu k demokracii dávno zvládol a ovládam aj nové vlastnícke vzťahy, zahanbil som sa. Neviem, koľkí našinci by bez váhania išli na to pole a nakopali tie dve vrecia zeminy. Mužík z Devínskej Novej Vsi by určite neváhal ani minútu. Zobral by vozík a bez mihnutia oka by možno navozil aj celú tatrovku.
Ešte potrvá, kým si naozaj všetci uvedomíme, že všetko niekomu patrí a ak beriem niečo, čo nie je moje, tak je to obyčajná krádež. Či už okrádam štát, obec, alebo suseda. Už neplatí poučka z komunizmu, že kto nekradne, ten okráda vlastnú rodinu. Prestaňme sa teda okrádať navzájom.
Radoslav ŠtevčíkSLOVO K VECI