Zarábajú aj na pacientoch poisťovne

Pri mojej poslednej návšteve Sociálnej poisťovne na Záhradníckej ulici ma nepríjemne zaskočila „novinka“ pred vjazdom na parkovisko. Rampa s automatom, ktorý po stlačení tlačidla vydá parkovaciu kartu, a informačná tabuľa, že parkovisko je platené a spravuje ho nejaká spoločnosť.

Hovorím si, dobrý zdroj zárobkovej činnosti. Vedela som, že na parkovisku sú vyhradené aj parkovacie miesta pre ZŤP osoby, mám európsky parkovací preukaz, tak som sa domnievala, že budem môcť parkovať zadarmo, tak ako to funguje na iných parkoviskách, kde osoby ZŤP môžu parkovať jednu hodinu bezplatne. Žiaľ, mýlila som sa. Preukaz nebolo komu ukázať. Pred budovou je automat (automatická pokladňa), do ktorého sa musí karta vložiť a parkovné zaplatiť.

V tomto prípade skutočne nejde o 1,50 € za 10 minút parkovania, ale o princíp. Ako je možné, že taká inštitúcia, akou je poisťovňa, nemá pre svojich klientov žiadne parkovacie miesto, respektíve na jej klientoch zarába nejaká iná firma. Nemusí tam mať ani zamestnanca (parkovisko nie je strážene, len platené), stačí pred vchodom do budovy osadiť automatickú pokladňu a peniažky sa sypú. Som onkologická pacientka s recidívou ochorenia, v súčasností opäť v liečbe, držiteľkou preukazu ZŤP-S, ako aj parkovacieho preukazu, a to, že práve Sociálna poisťovňa takto „vychádza" v ústrety svojim klientom, je pre mňa nepochopiteľné.

Veď denne ju navštívi množstvo ľudí, ktorí sú povinní prísť či už na posudkovú komisiu alebo z iných dôvodov, mnohí sú nemobilní, ZŤP a odkázaní na dovoz. Aj ja som sem odniesla lekárske správy na kontrolnú lekársku prehliadku z dôvodu poberania invalidného dôchodku a teraz čakám na predvolanie na posudkovú komisiu. A opäť budem musieť zaparkovať na platenom parkovisku a dať niekomu zarobiť. Je smutné, že chorý človek sa stretne s ústretovosťou ohľadom parkovania skôr na hlavnej stanici či pri tržnici ako pred budovou Sociálnej poisťovne.

Prečo má parkovisko v prenájme súkromná firma? Prečo Sociálna poisťovňa dopustila takéto riešenie? V čej kompetencii bolo prijať také rozhodnutie? To sú otázky, na ktoré nepoznám odpovede. Pravdou je, že ma táto skutočnosť značne rozhorčila, sťažovať sa však môžem asi len „na lampárni".

Lýdia Bendiková, Bratislava
LIST ČITATEĽA