Na rozkopané chodníky sme si už zvykli

Pred štyrmi týždňami nám na Gorkého ulici rozkopali chodník. Zruční kopáči nechali po sebe asi dvojmetrovú jamu s obnaženým hrdzavým uzáverom plynu. Dva týždne sa nič nedialo. Keď sme si na oplotenú jamu uprostred chodníka začali zvykať, prišli ďalší majstri s malým bagrom a jamu zväčšili.

Na druhý deň vymenili ventil za nový a bezpečnejší. Jamu o niekoľko dní zasypali a zaliali betónom. Odvtedy ubehol ďalší týždeň. Chodíme okolo diery v chodníku a čakáme, kedy ju príde niekto zaliať asfaltom.

Takýchto príbehov sú bratislavské ulice plné. Azda každý už obchádzal jamu, ktorú na chodníku dômyselne vykopali pracovité ruky robotníkov. Nejeden z Bratislavčanov si zašomral nad liknavosťou, s akou tie isté alebo iné ruky vracali chodník do schodného stavu. Nikto s tým však doteraz nič neurobil, nepokúsil sa to zmeniť. Chodíme naďalej po zjazvených chodníkoch a jazdíme po zaplátaných cestách, akoby sme si nezaslúžili lepšie.

Určite sa dočkáme a príde niekto aj na Gorkého ulicu a dá na asfaltový koberec ďalšiu záplatu. Nepochybne sa však dočkáme aj toho, že o mesiac či o rok príde niekto iný a opäť rozkope ten istý chodník na tom istom mieste, alebo o kúsok ďalej. Pretože tak to je v Bratislave zvykom. Každý sa hrá na svojom piesku - plynári, energetici, vodári, telefónni operátori. Niet nikoho, kto by tu dbal o to, aby chodníky neboli rozkopané dlhšie ako je nevyhnutné. Keď sa navyše schovajú za haváriu, o rozkopávke sa nedozvie stavebný úrad ani správca komunikácie.

Keď zaplátajú chodník na Gorkého, vydýchneme si a nebudeme sa nikde sťažovať. A možno budeme za to aj vďační. Potom sa však nečudujme, že nabudúce budeme zase obchádzať nejakú jamu a šomrať.

Radoslav Števčík
SLOVO K VECI