Slovensko ešte stále akosi pospáva

Akási viróza ma dostala na pár dní nútenej nečinnosti. Teda, niežeby v posteli bolo normálne zle - ale ak všetko bolí, nie je to žiadna sláva. A čo je najhoršie, sú noci!

Mozog akosi nie a nie vypnúť a človek stále uvažuje. Keď Konrad Adenauer a Robert Schuman (obaja veriaci ľudia) začali uskutočňovať svoju víziu o vytvorení spojenej Európy - viedla ich ušľachtilá myšlienka pomoci a solidarity. Určite si ani vo sne nepredstavovali, že môže dôjsť k situácii, aké v posledných dňoch zažívame my Slováci - pupok sveta! Pomýlený a zdivočený šéf ministrany čítajúcej okolo 300 (tristo) členov sa pasuje za neomylného sudcu celej Európskej únie.

Za veľmi pochybných päť minút slávy, keď sa slní v žiare reflektorov a záujmu masmédií, neváha vrhnúť Slovensko do temnej budúcností. Lebo budúcnosť mimo Európskej únie by bola temná! Aspoň pre absolútnu väčšinu nášho obyvateľstva, ktorá nemôže nasadnúť do svojich superautiakov, lietadiel či jácht a užívať si svoj domnelý raj niekde na inom kontinente. Priznám, nie som obdivovateľkou žiadnej veľmoci. Všade je to o peniazoch a moci a s nimi spojenej korupcie a nespravodlivosti. Ibaže je rozdiel v stupni myslenia superbohatých. Vysvetlím!

V knihe Vzbura vyvesencov je pasáž o mučení nevoľníkov. Nahých ich za ruky vyvesili za obeť pre roje komárov. V jednom prípade išiel okolo chudáka pokrytého komármi človek, ktorý chcel pomôcť tak, že odoženie komárov. Vtedy sa ten zúbožený obesenec ozval: Panebože, nechajte ich, títo sú už nažraní! Žiaľ, my tu u nás doma sa asi ťažko dožijeme ušľachtilosti superboháčov vo svete, ktorí sa vzdávajú veľkej časti svojho bohatstva v prospech dobročinnosti. Tí naši, ktorí „poctivou prácou" nadobudli svoje bohatstvo, sa iba ak pretekajú, ako sa čo najlepšie ukazovať a vychvaľovať. Možno som ešte poznačená tou virózou, ale dovoľte mi pripomenúť známe fakty: Človek si do hrobu nič nezoberie a Božie mlyny melú síce pomaly, ale isto. Ani ničí strom nenarastie až do neba.

Nechcem strašiť, ale viem si predstaviť, že žiadne vysoké ohrady okolo papalášskych sídel ich neuchránia pred rozzúrených davom ožobráčeného plebsu, ktorým tak pohŕdajú. A zostať mimo Európskej únie a jej fondov by zaručene k ničomu dobrému neviedlo. Je pomerne ľahké oblbovať ľud obecný rôznymi nacionalistickými a pseudoekonomickými rečami. Hlavne, ak za ich dôsledky nie je nikto trestnoprávne braný na zodpovednosť! V hymne sú slová: To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo. Tvrdím, že ešte stále pospáva . No Boh buď milostivý k našej „verchuške", keď sa naozaj zobudí a vezme moc do svojich rúk. Modlím sa, aby som to nezažila.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľa
ZÁKAZNÍK JE PÁN