Najviac škrtia poctivých a pracujúcich
Niekedy mám pocit, že nie každý druhý týždeň, ale každý druhý deň musím písať do našich novín. Niežeby ma nebavilo samotné písanie, ale hnevá ma, že chtiac-nechtiac skĺzavam do negativizmu.
Médiám vyčítam, že prinášajú len správy o vraždách, zločinoch a svinstvách: Sebakriticky uznávam, že aj ja sa tomu začínam podobať. Uznajte však, naša politická scéna nevzbudzuje veľa optimizmu. Niekedy si myslím, že v každej dedinskej krčme je sústredeného viac rozumu, než v našom dobre platenom parlamente či vo vláde. Šľak ma ide trafiť pri nepretržite skloňovanom slogane o uťahovaní opaskov a šetrení. Po šetrení niet pritom ani stopy! Škrtíme akurát tých, ktorí poctivo pracujú a platia dane a odvody.
Akoby sa naša verchuška bála superbohatých oligarchov a organizácii. Príklad? Máme celkom pekný počet miliardárov a milionárov, ktorí doslova nevedia, čo s peniazmi. Priznám, neviem si ani predstaviť, čo by som robila s pravidelnými mesačnými príjmami niekoľko tisíc eur. Veď to sa bez následkov nedá prežrať ani preslopať. Aj posteľ a záchod môžem využiť iba jeden a zadok si naraz povozím iba v jednom „superfáre".
Ako dlhoročná členka občianskeho združenia pritom viem, že práve naši superboháči nedajú na obyčajné činnosti ani groš. Veľké okázalé sponzorstvo - to áno, ale musia tam byť kamery a roj redaktorov, ktorí o ich daroch napíšu ódy. Na Slovensku sa ešte akosi neudomácnilo šľachetné zmýšľanie, aké prejavujú boháči v USA, vo Francúzsku a inde, ktorí vyzývajú vlády, aby im zvýšili dane, pretože z daní sa dostane každému, kto to potrebuje.
Žiaľ, u nás sa dane a odvody stali iba záťažou pre tzv. strednú vrstvu a umožňujú šafárenie napríklad aj v štátnej správe a predovšetkým v štátnych podnikoch. Nikdy nepochopím, ako môžu napríklad riaditelia stratových organizácii dostávať každoročne vysoké odmeny... A je mi ťažké uveriť, že zadlžené a večne plačúce železnice potrebujú ako prioritu nové uniformy pre armádu železničiarov. Pokiaľ som postrehla, ani samotní železničiari nevolajú práve po nových uniformách! Mohla by som pokračovať v príkladoch - škoda však „papiera" na konštatovanie vecí, ktoré pozná minimálne každý druhý občan nášho štátu. Najväčšou záhadou pre mňa je skutočnosť, prečo naša súčasná (ešte)koalícia takou arogantnou intenzitou a rýchlosťou pripravuje pôdu pre návrat vlády Smeru. Žeby boli už dopredu dohodnutí o spolupráci?
Akože teraz ožobračujeme, aby tí po nás mohli uvoľniť opasky? Môj múdry otec tvrdil, že plán na vyvražďovanie židov sa iba vymkol z rúk. Pôvodne sa vraj mal zlikvidovať len tzv. židovský proletariát, ktorý začal príliš solidarizovať s ostatnými chudákmi a tak prekážal bohatým. Neviem to posúdiť, ale otec bol naozaj múdry človek! Tak mi, prosím, odpusťte.
Marta Černá, Fórum čitateľa
ZÁKAZNÍK JE PÁN