Problémy by sa nemali riešiť len od stola

Rozhodovať o nás bez nás je možno jednoduché, ale okrem toho, že je to neslušné, každé takéto rozhodnutie môže priniesť viac škody ako úžitku. Či sa to týka dospelých, školákov alebo psov. Každé rozhodnutie o verejnom záujme by sa totiž nemalo robiť len od stola, ale na základe poznania problému a názorov tých, ktorých sa to týka. Aj keď ide o nemú tvár.

Rozhodnutie staromestskej samosprávy zrušiť voľný výbeh pre psov na Medenej ulici a zriadiť ho na Rázusovom nábreží je ukážkovým príkladom sociálneho inžinierstva, keď niekto od stola rozhodne, kde je pre psy a psičkárov najlepšie miesto na výbeh. Čo na tom, že je to holý nezmysel? Hlavne, že úradník má pokoj od kverulantky, ktorá nemá rada ľudí ani psov a prekážal jej výbeh na Medenej ulici. A tak majú staromestskí psičkári výbeh na nábreží, kde nehodno psa pustiť na voľno, lebo by mohol skončiť pod kolesami auta či električky, kde niet jediného stromu, ktorý by označkoval.

Ak chcela samospráva zriadiť nový výbeh pre psov, možno by bolo vhodné spýtať sa priamo tých, ktorých sa to týka - majiteľov psov z okolia, ktorí do obecnej kasy platia daň za psa. Ak už za túto daň nedostanú od samosprávy adekvátnu protislužbu, aspoň by sa byrokrat mohol zaujímať, kam vodia psov, aby si bezpečne zabehali. A potom by sa možno dozvedel aj to, že výbeh by mal byť ohradený, a to v záujme bezpečnosti psov, ale aj okoloidúcich ľudí. Alebo, kde by mal pribudnúť kôš na psie exkrementy, a kde je naopak zbytočný.

Zrejme ešte dlho potrvá, kým úradníci budú riešiť problémy komunít s ich priamou účasťou, a nielen od stola. A pritom by stačilo málo. Pohnúť zadkom a trochu aj rozumom.

Radoslav Števčík
SLOVO K VECI