Aj pri pôžičkách konajte radšej uvážene

Z času na čas ma prepadne pocit zbytočnosti. Stáva sa to vždy vtedy, keď spotrebiteľská Slovač vstúpi hoci aj po desiaty krát do tej istej rieky a nechá sa pekne napáliť tými „šikovnejšími“.

Veď onoho času, keď kvitli ruže nebankovým podnikateľským subjektom, som si išla dušu vypísať o neserióznosti takéhoto, prepytujem, podnikania. Výsledok: Zopár výhražných telefonátov a tisícky podvedených. A predtým - keď som tvrdila, že sa bez rozmyslu nemajú kupovať zanedbané byty - som si tiež vyslúžila akurát tak nadávky, že som nežičlivec a nedoprajem ľuďom vlastniť byt.

A vo veľkých mestách sa ako huby po daždi množili šťastní vlastníci bytov, ktoré predávali mestá a obce. Tie boli, samozrejme tiež šťastné. Zbavili sa totiž záťaže v podobe zanedbaného bytového fondu, zbavili sa povinností starať sa o opravy. A teraz, po pár rokoch, ma predovšetkým starí občania bombardujú žiadosťami, aby som im poradila, ako zabrániť požiadavkám správcov bytov na stále vyššie poplatky do fondu opráv. Ale nie o tom všetkom chcem dnes písať.

Pri mojej (nešťastnej) schopnosti predvídať ma dnes desí predstava, ako ľahko sa zo šťastného majiteľa bytu môže stať bezdomovec. Neveríte? Spotrebiteľské pôžičky na čokoľvek vám priam nanucujú v každom väčšom obchode, ale predovšetkým prostredníctvom reklamy od billboardov cez tlač až po elektronické médiá. Získať sumu do dvadsaťtisíc je detská hračka. Sľubované nízke mesačné splátky sa zdajú smiešne a trúfajú si na ne aj poberatelia sociálnych dávok a dôchodcovia so svojimi biednymi dôchodkami. A tak sa mnohí dajú presvedčiť, že život na dlh je pohodlný - môžete si hneď vychutnať dovolenku, nový nábytok, krásne oblečenie - nemusíte roky čakať a šetriť. A vôbec! Veď celá Amerika žije na pôžičkách, takže je to znak modernosti a vy ste skrátka IN alebo COOL.

Pozrime sa ale na to trochu bližšie. Reklama, samozrejme, hovorí iba o pozitívach. Ale naozaj veríte, že poskytovatelia úverov chcú len a len vaše dobro? Figu borovú - ide im predovšetkým o vlastný zisk a ten dosiahnu bez toho, aby sa čo len ohliadli za osudom zadĺžených. Viem o prípadoch, kde ľudia s príjmom necelých desaťtisíc korún majú na krku štyri - päť pôžičiek a mesačne by mali splácať tak dve až tritisíc korún. Chvíľu to možno splácajú - a potom sa stane niečo neočakávané a oni sa dostanú do platobnej neschopnosti. Predstava, že mi nemajú čo vziať, veď som dôchodca, sociálny prípad či samoživiteľ s deťmi, je úplne naivná.

Ak ste vlastníkom čo aj malého bytu napríklad v Bratislave, ste vlastne milionárom, i keď nemáte ani korunu. Zmluvy o pôžičkách pripravujú právnici. Často sú koncipované tak, že veriteľ nepotrebuje ani zásah súdu - a môže na vás poslať exekútora. Ten pracuje za peniaze (a nie malé) a vôbec ho nemusí zaujímať, že nemáte kde ísť bývať. Pokojne môže váš byt predať a z výťažku predaja zaplatí dlžnú čiastku, strhne si svoj honorár - a vy dostanete zostatok z peňazí, ktoré utŕžil a za ktoré si novú strechu nad hlavou ťažko obstaráte.

Sľuby politických populistov, že vás nemôžu vyhodiť na ulicu a niekto vám pridelí byt, môžu skončiť aj tak, že vaše deti poputujú do domova a vy do ubytovne. Moja rada znie: dobre zvážte, či naozaj nutne potrebujete pôžičku.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN