Jasné zmluvy sú lepšie ako vlečúce sa súdy

Z času na čas mi niekto polovážne povie, ty sa máš, ty si mediálna hviezda. Zvyčajne to počujem od ľudí, ktorí sa snažia začleniť do volených štruktúr či už na komunálnej alebo straníckej úrovni. Vraj oni musia platiť veľké obnosy za to, aby ich niekto dal na kandidátku a ja - nič. Nuž, ako sa to vezme.

Ak by som za jednu hodinu kvalifikovaného poradenstva, ktoré (bez nároku na honorár) vykonávam už viac ako pätnásť rokov, účtovala iba 50 slovenských korún, bola by som asi taká skromnejšia milionárka. Určite by mi nerobilo starosti platiť stranícke poplatky! No skutočnosť, že ma ľudia spontánne zvolili za komunálnu poslankyňu, ma teda naozaj teší. Je to totiž dôkaz, že svoju prácu nerobím zbytočne, pretože ju niekto potrebuje a oceňuje. A to ma s pribúdajúcimi rokmi chráni pred pocitmi zbytočnosti.

Prečo ten takmer depresívny úvod? Nuž, opäť som mala v jednej komerčnej televízii takzvaných 75 minút na telefóne. Počas tohto času sa telefón ani na minútu neodmlčí a ja sa občas dostávam do stavu bezmocnosti. Veď čo z toho má bezmajetný človek, ktorého nesvedomito oklame napríklad výrobca okien, ak mu (okrem iného) poviem, že sa prípadne musí obrátiť až na súd, ktorý je podľa zákona jedine oprávnený rozhodnúť o oprávnenosti sťažnosti?!

Alebo to poradím rodine, ktorej sa podarilo kúpiť takzvané „pondelkové auto“ a teraz lieta viac po predajni a servisoch, ako jazdí? (Pondelkovým autom sa nazýva auto s nekonečným množstvom výrobných chýb, vyrobené v pondelok nie celkom prebudeným mančaftom a ešte nerozhýbanou kontrolou na páse). Alebo matke, ktorej šestnásťročnému synovi sa po jeden a pol mesiaci užívania rozpadnú špeciálne tenisky za 2700 Sk určené na skateboard a v obchode odmietnu prevziať reklamáciu pretože sa vraj syn veľa skateboardoval?!

Na takéto sťažnosti radím, aby postihnutí prestali telefonovať a ústne sa sťažovať. Nedá sa nič robiť, musí sa siahnuť po papieri a pere! Celú vec krátko a výstižne popísať a podať doporučene. Prirodzene ponechať si kópiu a podací lístok, pre prípad, že by naozaj došlo na súdnu žalobu. Telefonát či mail ťažko poslúžia ako dôkaz, že ste vo veci konali.

Prirodzene, nechcem odštartovať súdne spory. Sú zdĺhavé, náročné na čas, nervy aj peniaze a ani výsledok nie je vždy zaručený. No sú prípady, keď sa súdu jednoducho nedá vyhnúť a vtedy sa každý dôkaz zíde. Moja rada pre všetkých, ktorí teraz čítajú tento článok, napriek napísanému znie: Snažte sa po dobrom dohovoriť s obchodom či s poskytovateľom služby na oprave, výmene alebo zľave z ceny. Vždy je to výhodnejšie, ako ísť súdnou cestou. Mimochodom - už aj na Slovensku existuje mediácia, to je mimosúdne vyrovnanie sporov, ktoré je rýchlejšie a možno aj lacnejšie.

A ešte jedna rada pre tých, ktorí sa zbytočným sporom chcú vyhnúť: Buďte opatrní pri zálohách, plaťte iba za predpokladaný spotrebovaný materiál a nie za celé dielo! Veľmi presne formulujte zadanie v zmluve, uveďte v nej všetko, na čom vám naozaj záleží. Hotové dielo dôkladne preberte (aj pri dodávke objednaných vecí) ihneď pri dodaní. Ak máte výhrady - odložte zaplatenie plnej ceny až do odstránenia nedostatkov.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN