Bratislava sa stala mestom výnimiek

V dolnej časti Námestia SNP prešla audina bez obáv do protismeru. Má povolenie, krčili ramenami príslušníci mestskej polície, keď ich na auto upozornili chodci. Na Železnú studienku každý víkend prichádzajú desiatky vozidiel s povolením jazdy v tejto oblasti. Nie sú to ľudia, ktorí by tu pracovali, či robili poriadok. Vodiči len zaparkujú a idú grilovať, alebo si sadnú na ryby. Majú povolenie, tvrdia mestskí policajti, keď sa ich spýtate, prečo pustili auto hore do lesa.

Dva príklady z mnohých, ktoré v Bratislave platia. Mesto sa stalo rajom pre rôzne výnimky a povolenia. Veľké džípy s nálepkou invalidov, do ktorých nasadajú holohlaví intelektuáli bez krku a ktorí bez problémov parkujú na miestach vyhradených pre invalidov, sú súčasťou nákupných centier už niekoľko rokov. Postupne sa k nim pridávajú diplomati skúšajúci parkovať neraz aj pod Michalskou bránou, politici jazdiaci do garáže pod Hradom v protismere a trúbiaci na chodcov, ktorí nestíhajú uskočiť z priechodu, v centre mesta sa premávajú podnikatelia autami nie do deviatej, ale celých 24 hodín a parkujú priamo pred svojimi krčmami či kanceláriami. Políciu je zbytočné upozorňovať. Vodič (autá) majú totiž povolenie, znie najčastejšia odpoveď polície, mestskej alebo štátnej. Výsledok? Pomaličky ale isto rezignujú všetci slušní obyvatelia mesta.

Väčšina Bratislavčanov síce zúri, no nezostáva jej nič iné, len si zvykať. Na zmenu to totiž tak skoro nevyzerá. Dôvod je jasný. Tí, ktorí o podobných veciach rozhodujú, tiež potrebujú výnimky, ktoré sami využívajú. Navyše majú plno kamarátov, známych, rodinu, obchodných partnerov, ktorým sa treba zavďačiť.

Normálny vodič, ktorí ešte nemá v Bratislave na niečo výnimku (na parkovanie, jazdu v pešej zóne, zastavenie a státie...), je tak pomaly vzácnosťou. Blíži sa však čas, keď výnimku bude musieť mať aj on sám na to, aby vôbec mohol jazdiť a parkovať v meste plnom výnimiek a povolení.

Dušan Blaško
SLOVO K VECI