Zbohatnúť sa dá aj na úkor žobrákov
Začiatkom júla sme zažili jeden nevydarený, upršaný a studený víkend. Priznávam, že ani mňa také počasie nenadchlo, hoci má svoje kladné stránky. Človeka totiž donúti naozaj odpočívať a sadne si napríklad k dobrej knihe. Neviem však ako vy, ale ja v poslednom čase čoraz častejšie registrujem, že ľudia akosi nevedia odpočívať. A to ani na dovolenke.
Po našej „nežnej revolúcii" sa zdalo, že pre množstvo ľudí sa skončili tzv. dovolenky na malte. Skôr narodení vedia ešte určite kvetnato rozprávať, ako si cez dovolenku opravovali či priam budovali chaty a chalupy. Do úmoru svojich fyzických síl, aby sa po ich skončení vrátili neoddýchnutí do skutočného zamestnania. Predovšetkým po vstupe do Európskej únie nastal boom zahraničných dovoleniek. Čím exotickejšia a vzdialenejšia destinácia - tým lepšie. Nech to stojí, čo to stojí. Veď je kopa inštitúcií, ktoré (často za nekresťanské úroky) radi požičajú.
A tak sa namiesto odpočinku a regenerácie síl naháňame, aby sme si za často nekresťanské peniaze užili čo najviac, aby sme mali čo najviac zážitkov. Psina je v tom, že sa dostaví vlastne ten istý výsledok. Po dovolenke sa nastupuje do práce opäť unavene. Rozdiel je azda iba v tom, že pomerne veľká časť súčasných dovolenkárov začne krížovú cestu sťažností: na cestovné kancelárie, letecké spoločnosti, delegátov...
No čo už - človek je tvor nepoučiteľný, a to, že nikto nevstúpi dvakrát do tej istej rieky, už rozhodne neplatí. Myslíte si, že som nepriateľom zahraničných dovoleniek, alebo azda niekomu niečo závidím? Vôbec nie. Píšem z vlastnej skúsenosti, keď práve v dovolenkovom období mi volá množstvo sklamaných ľudí a ja im vo väčšine prípadov neviem pomôcť. A ak niečo naozaj nenávidím, je to pocit bezmocnosti.
Žiaľ, práve bezmocnosť ma vlastne denne prepadáva aj v súvislostí s verejným a komunálnym životom. Registrovať nedomyslené snahy naplniť mestské či celoštátne pokladnice za každú cenu, ma vie riadne vytočiť. Ak niečomu niečo závidím, tak tú bohorovnú slepotu politikom rôzneho stupňa, ktorí nedovidia na koniec svojich návrhov. Napríklad posledný šláger na riešenie sociálnych problémov e-pay kartami.
To si naozaj nikto nevie uvedomiť, že takáto platba vyžaduje aj príslušné terminály? To budeme za šialené náklady do každého obchodu aj v najmenších obciach inštalovať zariadenia schopné akceptovať špeciálne karty? Na to sa teda už teším! Hovorí sa, že niet horšej bitky, ako žobráka so žobrákom. Konkrétne: Ožobráčená štátna kasa proti žobráckej skupine obyvateľstva. Ibaže v tomto konkrétnom prípade si niekto riadne namastí vrecká práve na úkor žobrákov!
Marta Černá, Fórum spotrebiteľa
ZÁKAZNÍK JE PÁN