Aj úrady majú slúžiť zákazníkom - občanom
Nie je tajomstvom, že som poslankyňou za mestskú časť Staré Mesto. Keďže nie som v žiadnej politickej strane, za svoje zvolenie vďačím zaručene aj čitateľom našich novín. Iste sa teraz čudujete, čo mi to napadlo za tému o obchode a službách? Nuž je to veľmi jednoduché.
Málokto totiž pod službami rozumie aj výkon obecných úradov. A to je chyba. Desiatky prevažne starých ľudí sa v uplynulých dňoch mordovalo s formulármi priznania k dani z nehnuteľnosti. Odhliadnem od skutočnosti, že si všetci najskôr museli ísť na miestne úrady po tlačivo. Čo pre mladého znamená iba otravnú záležitosť, môže pre starého človeka s pohybovými ťažkosťami byť riadna fuška.
Napríklad obyvatelia Starého Mesta v okolí Slavína či Horského parku majú síce o niečo lepšie ovzdušie, ale za to mizernú dopravnú obslužnosť. Takže taká cesta taxíkom na Vajanského nábrežie vyjde tam a späť na 250 korún. Pritom ten taxík nepredstavuje zbytočný luxus. Napríklad ja si môžem vybrať medzi jedenapol kilometrovým pochodom na najbližšiu zastávku MHD - alebo kratšiu trasu cez riadne strmú Hlbokú cestu. Ak aj zvládnem pochod, ešte zaplatím za lístky MHD.
Či by si každý neskúsenejší občan nezaplatil rád, povedzme, 15-korunový poplatok, ak by mu úrad poslal všetky potrebné formuláre poštou? Viem, že sa pohybujem na tenkom ľade, pretože zaslanie podkladov možno patrí do povinnosti obce. Z obce, kde mám záhradu, mi všetko prišlo poštou a včas, t.j. začiatkom januára, bezplatne. Pravda, ide o obec 38 kilometrov vzdialenú od Bratislavy, kde ešte nezabudli myslieť na ľudí.
Niekoľko zúfalých občanov mi volalo vo veci vyplňovania samotného tlačiva, nad ktorým vraj presedeli aj pol dňa a napriek tomu sa nevedia „vysomáriť“. Nuž, asi by som začiatkom tretieho tisícročia, v čase počítačov a internetu, chcela priveľa, aby dané tlačivá vyplnil počítač na obecnom úrade. Opäť som presvedčená, že za rozumný manipulačný poplatok by nikto nenamietal. A ako by to mohlo vyzerať? Pošta by mi doručila vopred vyplnený formulár, povedzme, do stanoveného termínu začiatkom januára. ja by som si ho skontrolovala, ak nenastali žiadne zmeny oproti predchádzajúcemu roku, pripojila svoj podpis, zaplatila (tiež vopred vyplnenú) poštovú poukážku na asi 20 korún a hotovo.
Napríklad náš staromestský úrad by na tom musel zarobiť: nemusel by na dva mesiace vyčleniť pracovníka či dvoch iba na dane z nehnuteľnosti a obyčajné poštovné je menej ako 20 korún.
Nuž, čo ešte dodať? Zbytočne si navzájom sťažujeme život tým, že veci buď nedomyslíme alebo vyhlásime spolu s kedysi najkrajším archanjelom Luciferom ono známe Non serviam - nebudem slúžiť. Ak si orgány a organizácie, ktoré sa zaoberajú službami, neuvedomia včas svoju koncovku, teda spotrebiteľa, zákazníka, občana, môžu tiež skončiť v pekle.
Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN