Atraktívne sú aj prázdniny na Slovensku

Zase raz prišiel čas, keď ma redakcia našich novín uháňa o príspevok. Z telefonátov a osobných kontaktov čitateľov viem, že tieto články majú v obľube. Tieto dvojtýždňové príspevky nazývam „pastierskymi listami“ a sú pre mňa pomaly nočnou morou.

Názov rubriky je Náš zákazník - náš pán a často sa pristihnem, že nenapĺňam obsah tohto názvu. Obávam sa, že dnešný článok bude opäť od veci. Blíži sa dovolenkové obdobie, a preto by som logicky mala písať o cestovných kanceláriách. Ako si ich vybrať, ako si dávať pozor na uzatváranie zmluvy, ako sa zachovať na mieste dovolenky, keď za svoje peniaze nedostanete primerané služby a nakoniec, ako reklamovať.

Priznám sa, že v priebehu rokov som o týchto problémoch písala už niekoľkokrát. Dnes sa mi preto núka iná myšlienka. Totiž tá, že kedy nastal ten čas, že sa pomaly celé Slovensko vrhlo na zahraničné dovolenky? Aj za „totáča" boli prázdniny. Pachtili sme sa za takzvanými valutovými prísľubmi, aby sme sa dostali k moru. Teda nie všetci! Odpusťte, ak vás budem otravovať pohľadom do minulosti. Ako samoživiteľka a kádrovo nespoľahlivá osoba som na prísľuby mohla zabudnúť. Ako každá matka, aj ja som chcela synovi dopriať čo najkrajšie prázdniny. A tak sme cestovali po republike. Syn si mohol sám navrhnúť trasu, podľa mapy hradov a zámkov Česka aj Slovenska a išlo sa. Prirodzene, ubytovanie bolo v kempingoch a nie v mnohohviezdičkových hoteloch all inclusive.

Ako si iste spomeniete, prvá slohová úloha po prázdninách znela: Ako som strávil prázdniny. Viete, čo sa vtedy v škole stalo? Spolužiaci môjmu synovi závideli, čo všetko zažil - kým oni boli pri mori! Prečo som zvolila toto ohliadnutie do minulosti? Nuž, úprimne povedané, neviem kedy a kde sa stala chyba.

Národ, ktorý býva označovaný ako pracovitý a skromný, sa akosi pomiatol. Celý rok sa ženie za čo najvyššími zárobkami, aby mohol zarobiť na často horibilné ceny zahraničných destinácií. Pritom hlavne deti sa tam nezriedka iba nudia a ako suvenír si domov neraz privezú aj nejakú tú infekciu. No čo už,: kto chce kam, pomôžme mu tam!

Našim čitateľom sa ospravedlňujem, keď nevyjadrujem veľké nadšenie nad riešením sťažností (často veľmi malicherných) dovolenkárov po návrate domov. Priznám sa, že vo väčšine prípadov odkazujem sťažovateľov na Asociáciu cestovných kancelárii či na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Adresy a telefónne čísla si môže každý nájsť v telefónnom zozname či na internete.

A aký zmysel má tento príspevok? Možno si nejeden rodič uvedomí, že prázdniny na Slovensku môžu byť pre deti atraktívne, ba až adrenalínové, ak sa ich príprave venuje viac fantázie ako peňazí. Mimochodom, čiastočne to pomôže aj našej zdevastovanej ekonomike. Veď práve cestovný ruch ponúka najviac pracovných miest. A výborne si z neho žijú napríklad Švajčiari a Rakúšania.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľa
ZÁKAZNÍK JE PÁN