Kde sa jazdí stovkou, cesta nie je bezpečná

V nedávnom vydaní Bratislavských novinách som si prečítal článok o cyklotrasách v Bratislave. Každému, kto nejazdí na bicykli len po dunajskej hrádzi, je jasné, že Bratislava je na tom s cestami pre cyklistov biedne. Nie sú peniaze, často sa však nevedia využiť už existujúce cesty a cestičky, ktoré by sa po malých úpravách mohli začleniť medzi oficiálne cyklotrasy.

Príkladom je „nedokončená" cyklotrasa cez Mlynskú dolinu, kde je vraj problém kvôli tunelu Sitina a nevie sa, kadiaľ ju viesť. Nie je mi jasné, o akom premostení alebo podkopaní sa v článku hovorí, aby mohla byť trasa dokončená.

Pokiaľ viem, od Mosta Lafranconi vedie stredom doliny betónová cesta, ktorú využívajú naozaj len cyklisti, pri bratislavskej Zoologickej záhrade pokračuje popri plote chodníkom, ktorý využívajú určite viac cyklisti ako chodci, popod diaľnicu pri tuneli Sitina až po križovatku Patrónka. Jediné, čo tomuto úseku chýba, je označiť cestu ako cyklistickú a riadne označiť dva priechody, ktorými musí cyklista počas cesty prejsť.

Problémový úsek Devínska cesta je oveľa horší. Cesta, po ktorej jazdia vodiči sedemdesiatkilometrovou rýchlosťou, niektorí aj stokilometrovou, nemôže byť pre cyklistu nikdy bezpečná. Vzhľadom na jej šírku je jediným riešením Sihoť. Problémom je však zdroj pitnej vody. Je pochopiteľné, že pri nedisciplinovanosti niektorých ľudí, ktorí nevedia dodržiavať príkazy a zákazy, má Bratislavská vodárenská spoločnosť obavy pustiť sem verejnosť.

Vzhľadom na územie, ktorým by trasa prechádzala, preto navrhujem po oboch stranách cestičky, ktorá by pre cyklistov vznikla, postaviť plot, ktorý by mal podobu ostnatého drôtu spred roka 1989. Ten by tvoril zábranu pre nezodpovedných cykloturistov a zároveň by pripomínal, ako to voľakedy na hranici s Rakúskom vyzeralo. A vodári by tiež mohli pokojne spávať, pretože nikto nepovolaný sa im nepohybuje mimo vyznačenej trasy.

Tomáš Husár, Petržalka
LIST ČITATEĽA