Chvíľka už dlho otravuje život Bratislavčanom

Každý to pozná a používa - výhovorku: Je to len na chvíľku, päť minút, hneď prídem. Najčastejšie sa tak ospravedlňujú vodiči, ktorí nemajú kde parkovať, a preto používajú všetky dostupnejšie a voľnejšie miesta.

Zažívame to aj v Slávičom údolí. Pred základnou školou zastaví teréniak, zaberie celý chodník a vodička iba mykne plecom: Hneď som tu, idem len na chvíľku zobrať dieťa. Vôbec jej neprekáža, že iné deti kvôli tomu musia chodiť po ceste.

To isté o sto metrov nižšie, pri obchode. Autá zastavia na chodníku, hneď vedľa kontajnera a vodič hybaj na chvíľku do potravín. Čo na tom, že deti zase musia prechádzať po ceste, kde autá naberajú slušnú rýchlosť, keďže majú pred sebou rovný úsek.

Slovíčko chvíľku máme už jednoducho dlho v našom slovníku, možno by preto stálo za to pomaly ho vymeniť za nikdy!

Petra Kornová, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA