Skutočne nás baví byť Bratislavčanmi?

Niekedy naozaj neviem, pre akú cieľovú skupinu občanov vlastne píšem. Názov našej rubriky už nie je celkom pravdivý, pretože sa stále viac zaplietam do komunálno-politickej problematiky.

Neviem, čí výmysel bolo heslo: Byť Bratislavčanom nás baví. No neviem. Najmenej päť rokov budeme totiž my radostní Bratislavčania splácať z našich daní honosný hokejový štadión. A viete čo z toho budeme mať? Dohromady nič - zato nám však zostanú deravé cesty, dopravné zápchy a prinajmenšom hluk a obmedzenia pre nešťastníkov bývajúcich v blízkosti zimného štadióna.

Už počujem rôzne hlasy hokejových fanúšikov, že mám zmiznúť z verejného života a neotravovať. Fajn, naozaj „nefandím" hokeju a futbalu. Úprimne povedané, neviem však ani prečo musím zo svojich daní hradiť státisíce eur za bezpečnostné opatrenia proti vandalom, ktorých športová činnosť je predovšetkým v ničení všetkého, čo sa im dostane pod ruky.

Niektoré z printových médií nedávno zverejnili príjmy špičkových športovcov, tuším futbalistov. Všetky boli vo výške, z ktorej sa bežným pracujúcim mohla iba zakrútiť hlava. Naivne sa pýtam: Prečo nemôžu aj oni (aspoň symbolicky) prispieť na štadióny? Už v starom Ríme platilo heslo: Panem et circenses - chlieb a hry. U nás mi chýba rovnováha medzi týmito veličinami, pretože chlieb je stále drahší a náklady za hry stúpajú do závratných výšok. No čo už? Tak hovorí môj priateľ - vysokokvalifikovaný odborník s horibilným 500-eurovým dôchodkom, z ktorého mu po odpočítaní všetkých nákladov zostane okolo 100 eur mesačne na stravu a iné „prkotiny". A to sa má ešte pomerne dobre, aj keď nejaký futbal či hokej si môže pozrieť akurát tak v televízii!

Viete však čo má štve najviac? Keď počúvam rozhovory starších občanov, ktorí sa skoro sa tešia, že už nebudú žiť príliš dlho a ľutujú svoje deti a vnúčatá. A ešte aj z tých mizerných dôchodkov sa snažia ušetriť niečo, aby ich bolo za čo pochovať. Ani smrť už dávno nie je zadarmo, ako sa kedysi hovorievalo.

Dosť však už pesimizmu. Vonku je krásne slnečné, pomerne teplé počasie, za ktoré sa ešte, vďakabohu, nemusí platiť. Príroda sa začína prebúdzať, vtáčie koncerty nemožno prepočuť (ani zamilovaný vreskot kocúrov), a tak, vážení Bratislavčania, hor´ sa načerpať pozitívnu energiu. A pretože Veľká noc je v tomto roku neskoro, radím každému, kto si rád zdobí príbytok bahniatkami, aby si ich čo najskôr obstaral na trhu alebo v prírode. Teraz sú presne také, aké sa napríklad svätia na Kvetnú nedeľu. Príroda (našťastie) má svoje vlastné zákonitosti a v súčasnosti kráča míľovými krokmi.

Mimochodom, na trhovisku som v sobotu videla krásne vetvičky - a neboli ani také závratné drahé. Doma si ich v pohode do Veľkej noci uchováte a nebudete vydierateľní sezónnou cenou. Hovorí sa totiž, že Slováka najčastejšie okradne zase len Slovák!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN