Kto si môže dovoliť byt v Bratislave?
Nedá mi nevyjadriť svoj názor na bývanie v Bratislave. Je pekné, ako sa starajú o výstavbu nových bytov v našom hlavnom meste. Lenže, pýtam sa, pre koho?
Pre mladých ľudí, pre “zazobancov” alebo pre “horných desaťtisíc”? Prečo si “niekto” myslí, že všetci Bratislavčania zarábajú 2000 €? Môže mi niekto vysvetliť, ako sa mladá, vysokoškolsky vzdelaná žena s doktorátom, s platom 510 € v školstve, dostane k slušnému bytu, keď nemá “zazobaných” rodičov? Niekomu hneď napadne: “dobre sa vydať”!
Alebo muž, ktorý pracuje od vidím do nevidím za 500 € ? Myslím si, že odpoveď je jasná. Nijako. Bude bývať u rodičov dovtedy, kým sa oni neodoberú na druhý svet a neuvoľnia byt.
Hypotéka v tomto prípade neprichádza do úvahy. Malý plat, niet ju z čoho splácať. Pri otázke v Centre bývania v Apolle sa mi minulý rok na otázku, čo má urobiť človek s platom 500 €, aby dostal hypotéku na byt, dvaja mladí zamestnanci drzo smiali do tváre, že čo chcem s takým malým platom!? Urazilo ma to. Asi zarábali viac.
Tiež by som chcela bývať v byte s terasou, ale, bohužiaľ, za 40 rokov, podotýkam, poctivej práce pre tento štát, som si nenašetrila 7 miliónov, poviem korún, aby som si ho mohla dovoliť. A chcela by som ho. Už len za tie odrobené roky by si človek zaslúžil splniť si sen. S našimi dôchodkami? Hm.
Som už v dôchodkovom veku. Keď som bola mladá, mala som šancu dostať sa k bytu a slušne ho zariadiť. Dostávali sme podnikovo-družstevné byty, návratnú a nenávratnú pôžičku z firmy, ktorú sme splácali 10 rokov, mladomanželské pôžičky. Mohli sme si založiť rodiny, mali sme šancu. Dnes sa mladí nehrnú do svadby, pretože vedia, že by si nedokázali za malý plat kúpiť byt. A byť na obtiaž rodičom v bytoch, kde sa ledva pomestili ako deti, tiež nechcú.
Prečo sa potom štát čuduje, že starneme? Nech popremýšľajú, prečo. Alebo, žeby sme všetkých mladých poslali do sveta, nech tam odovzdávajú vedomosti získané v tomto štáte? Idú voľby a zasa to bude iba o rečiach. Kam to smerujeme?
A. Siková, Bratislava
LIST ČITATEĽA