Bratislavčania boli vždy dobrí ľudia

Jedno ráno som odišiel k praktickej lekárke a potom na Mýtnu k inému lekárovi. Po krajších dňoch bol tento pod mrakom, preto som si vzal dáždnik.

Mimoriadne som sa necítil dobre a v dôsledku počasia sa mi veľmi točila hlava. Cestou domov som sa rozhodol zastaviť v Kauflande na Trnavskej ceste a urobiť si malý dôchodcovský symbolický nákup. Zobral som si nákupný kôš a aby som dáždnik nemusel držať v ruke, zavesil som si ho na jeho bok. Po zaplatení som si nákup preložil do nákupnej tašky, vyšiel som von, košík zasunul medzi ostatné, vybral žetón, a odišiel.

Urobil som len niekoľko krokov, keď som si uvedomil, že mi chýba dáždnik. Rýchlo som sa obrátil a vrátil k nákupným košom, ale už tam nebol. Nevedel som, čo mám robiť. Musel som sa s tým zmieriť, že som v dôsledku mojej zábudlivosti a hlúposti prišiel o dáždnik, ktorý bol môj najlepší a najmilší a ktorý som si veľmi obľúbil. Vylúčil som možnosť, že ho ešte niekedy uvidím.

O šesť dní neskôr som bol znovu u lekára na Mýtnej a znovu bolo pod mrakom. Zase som sa chcel zastaviť aj v obchode, ale najprv som si povedal, že radšej nie, lebo zase vyvediem niečo zlé. Nakoniec som však neodolal. Vzal som si nákupný košík a aj keď som úplne vylučoval, že by niekto priniesol na oddelenie informácii obchodu dáždnik, predsa som sa rozhodol opýtať sa naň. A čuduj sa svete. Môj dáždnik bol uložený na troch hákoch.

Zázraky sa predsa dejú. Pracovníčke som vysvetlil, čo sa mi stalo pred týždňom a ona mi ho odovzdala. Nevedela mi však povedať, ktorá dobrá a poctivá duša ho priniesla. Poďakoval som sa a mal som nesmierne veľkú radosť. Okamžite som zmenil názor, že medzi ľuďmi vládne už len zlo. Bratislavčania boli vždy dobrí ľudia. A vidieť, že dobro v ich srdciach ešte neumrelo.

Ján Backstuber, Bratislava
LIST ČITATEĽA